"Cesta do pekla je vystlatá samými dobrými skutkami" veľmi priamo hovorí o našej prehnanej snahe robiť dobre, ale tak, ako si to dobro my predstavujeme. Samotné dobro je vrtkavý pojem, odlišný pre pochopenie čohokoľvek.
Arkánum: NULA / nič, prázdno, vedomie, nevyspytateľnosť
Archetyp: ÚČET / predsudok
Matrica archetypu:
Pozitívum: Cesta do pekla je vystlatá samými dobrými skutkami.
Negatívum: Keď vojdeš do prázdna, zistíš, že NIČ neexistuje.
Pozitívny význam arkána:
Dôstojnosť, odolnosť, schopnosť obnovy, zásah z neba.
Negatívne vplyvy:
Depresie, hrozba, násilie, nečinnosť, skaza, smútok, strach, temno, znechutenie.
Možno neviem, čo chcem. Nula predstavuje to, čo nemožno uchopiť, nakresliť, použiť, čo cítime ako „mrazenie v kostiach“, no nedokážeme to presne popísať. Nula ako blesk z jasného neba udiera do spokojnosti, stagnácie či neschopnosti spôsobom, ktorý dáva všetko do pohybu. Nula pre nevedomých predstavuje hrôzu, pre múdrych prezieravosť. Nula je NIČ, ktoré sa rozlieha okolo nás a občas signalizuje beznádej. Nula nemá tvár ani pach či chuť. Nemá farbu ani vôňu. Je to čiernosivá zahlcujúca tma, ktorá varuje pred hlúposťou.
“Cesta do pekla je vystlatá samými dobrými skutkami” veľmi priamo hovorí o našej prehnanej snahe robiť DOBRE, ale tak, ako si to DOBRO MY predstavujeme. Samotné DOBRO je vrtkavý pojem, odlišný pre pochopenie čohokoľvek. Napríklad, mám rada olejové krémy, lebo mám prehnane suchú pokožku, ale nemôžem tento istý krém vnucovať človeku s premastenou pleťou iba preto, že nechcem VIDIEŤ, VEDIEŤ, POCHOPIŤ, že tento človek potrebuje presne to, čo by práve mne uškodilo.
Ďalším problémom môže byť i VEGETARIÁN kontra MÄSOŽRAVEC. Vegetarián skôr nepripraví mäsožravcovi to, čo on má rád, hoci mäsožravec to pre vegetariána rád urobí. Ak teda uznávame vegetariána ako pokrok, prečo obmedzujeme mäsožravca? A v tejto úvahe vznikne bod, pri ktorom si uvedomíme, že vojdeme do prázdna, kde zistíme, že NIČ neexistuje. Viete ho popísať? Nuž NIČ a NEKONEČNO je v jadre to isté, preto i mandalu Vesmíru tvoria ležatá osmička a osmička.
Štvorlístok bol odjakživa mandalou Vesmíru. Predstavuje jeho tvar, zmysel i logické usporiadanie. Hovorí o štyroch živloch, o prechode prostredným bodom, teda samotnou „nulou“… Hovorí o novom začiatku, ktorý môže byť rovnako zlý, ako dobrý…
Východisko nájdeme v akceptovaní seba ako príkladu istej dokonalosti. V takomto prípade sa môžeme sústrediť na svoju intuíciu a započúvať sa do jej tenučkého hlasu, ktorý spochybňujú nečakané problémy. Takto je možné prekročiť svoj tieň, nulu, a kráčať dopredu napriek okolnostiam, ktoré nás triafajú ako blesky z jasného neba. Kontroverzné situácie treba riešiť s nadhľadom i vtedy, keď sa loďka našej nádeje rozmlátila na márne kúsky. Treba si zachovať i pocit lásky, lebo bez lásky sa tiež nepohneme. Človek, ktorý nenávidí, sotva prejde cez „nulu“. Zato človek, ktorý si verí, vie, že nula len testuje jeho vzťah alebo nie vzťah k okolitému svetu, viere, o ktorej hovorí, k riešeniu problémov. Nula je nepredvídateľná situácia či okolnosť, ktorá si stane pred naše skalopevné tvrdenie, a my musíme dokázať, že je to aj presvedčenie a vnútorná istota. Netreba sa vyhýbať nule, lebo vďaka nule sme schopní robiť malé i väčšie „zázraky“.
Pohodlne sa usadíme, alebo si ľahneme. Niekoľkokrát sa zhlboka nadýchneme a vydýchneme. Vhodné bude, ak vdýchneme pokoj a výdychom sa zbavíme nepokoja. Môžeme zatvoriť oči a v diaľke si predstavíme svetelný bod, na ktorý sa celkom sústredíme. Začneme v duchu pomaličky počítať:
1. nádych pokoja, 1. výdych nepokoja,
2. nádych pokoja, 2. výdych nepokoja,
3. nádych pokoja, 3. výdych nepokoja,
...
10. nádych pokoja, 10. výdych nepokoja.
Keď desiatykrát vydýchneme, splnili sme cvičenie, naša koncentrácia bude dokonalá. Ponaťahujeme sa, otvoríme oči a môžeme pokračovať v dennom programe. Ak sme však zabudli, koľký nádych a výdych robíme, musíme začať od začiatku, kým plynulo neprídeme k desiatemu nádychu. Potom sme splnili úlohu.
