Čo je vlastný stred? Je to oddanosť Bohu? Alebo to bude otrocká sebadisciplína voči sebe i svetu? Ako by na túto otázku odpovedal niektorý archetyp?
Archetyp čísla 5, známy aj ako veľkňaz hovorí, aby sme spoznali sami seba, ak chceme spoznať Boha. Je teda BOH natoľko blízko, že ho môžeme spoznať pod podmienkou, že poriadne spoznáme seba? Na to odpovedá prvý archetyp, Boh je nekonečne jednoduchý, a všetkým prenikajúci. Je teda správnou odpoveďou konštatovanie, že nakoľko aj mnou preniká BOH, keď sa spoznám, bude mi jasná i jeho podstata, pretože, ak mnou preniká Boh, i ja som čiastočne BOH. V takýchto chvíľach človek počuje, ako zhustol vzduch, a ako ho možno prekrojiť na tortové porcie. I na toto je pomerne jednoduchá odpoveď: Vzduch hustne najmä preto, lebo ak JA som niečo ako BOH, potom som zodpovedná za to, že pripúšťam seba poškodzovanie, manipulovanie mojej osobnosti inými osobami, a podobne. Prečo sa bojím prevziať zodpovednosť za seba samého? A tu už prichádzame k rovnakému záveru, ako prišiel Aristoteles, lebo to spôsobuje obrovskú bolesť. Avšak 373. archetyp hovorí, že lepšie je zapáliť čo len malú sviečku, ako preklínať tmu. (Konfucius). K tomu 474. archetyp veľmi pekne dohovára, keď vysvetľuje, že balans medzi ľahostajnosťou a egoizmom nemožno považovať za príklad zodpovednosti.
Svoj stred teda môžeme začať hľadať aj hneď, ak sa odhodláme prevziať zodpovednosť za všetko, čo sa nám prihodilo, čo sa práve odohráva i za to, čo sa prihodí v budúcnosti. Môžeme ho začať hľadať hoci týmito otázkami:
Tu si dovolím uviesť jeden príklad, ktorý sa mi prihodil celkom nedávno:
Jeden z mojich klientov trpí rakovinou, ktorá sa vypracovala na také rozsiahle metastázy, že podľa lekárskeho nálezu z magnetickej rezonancie je postihnutý každý piaty centimeter tela, kosti, prakticky okrem mozgu všetkého. Okrem toho, klient iba tak mimochodom prehodil, že má už v pľúcach vodu. Samozrejme, že som typovala na predzvesť konca tohto človeka. Nakoľko bol však veľmi milý, odhodlaný akokoľvek zabojovať, urobiť čokoľvek pre lásku, ktorou ho obklopovali jeho priatelia a priateľky, teda nie pre lásku, ktorá zväzuje dvoch ľudí, ale láska, ktorá spája dohromady celý Vesmír, odhodlala som sa k akejsi zúfalej aktivite. Vzala som jeho tvár do svojich rúk, priblížila som sa k jeho tvári asi na vzdialenosť 10 centimetrov a približne desať minút som doňho sipela 995. archetyp:
Si tvorcom svojho života. Dokážeš viac ako si myslíš vrátane uzdravenia sa zo „smrteľných chorôb“. Si všemohúci. Stvoriteľ by nikdy nevytvoril niečo nedokonalé. Ak si na kolenách, chcel si to vyskúšať, ale teraz už vstaň, a kráčaj ďalej po svojich.
Takto som hustila do tohto milého na smrť odsúdeného človeka takéto vety a pritom som si myslela, že ho tak veľmi klamem… vlastne, myslela si to moja rozumová časť. Potom mladý človek odišiel. Dohodli sme sa, že sa ozve o mesiac. Ja som si však myslela, že sa nič také nemôže stať, veď som videla jeho nález. Aké však bolo moje prekvapenie, keď sa po mesiaci ozval v telefóne príjemný, veselý hlas mladého človeka, ktorý sa túžil čo najskôr so mnou stretnúť. Priznám sa, že som skoro omdlela, ale s profesionálnym pokojom som dohovorila hodinu nášho stretnutia. Na stretnutie prišiel vysmiaty mladý muž s obálkou od lekára, v ktorej boli priložené najnovšie výsledky a malý lístoček od ošetrujúceho lekára. Na tých snímkach sa vyskytovali zhubné útvary iba kde – tu a na lístku bolo napísané:
Ja neviem a nerozumiem tomu, čo s ním robíte, ale prosím Vás, robte to ďalej! S pozdravom, ošetrujúci lekár.
Keď sme sa o všeličom pozhovárali a pacient odišiel, usúdila som, že život je jedna sada sugescií. Stane sa iba to, čomu ste ochotní vo svojom strede uveriť. Kde alebo v čom je vlastne váš stred?
