V podstate všetko potrebuje svoj čas. Život nás mnohokrát vyskúša, či je naša viera dosť silná, a to nie práve najpríjemnejšími situáciami.
Avšak práve na tieto situácie by sme mali byť vnútorne pripravení. Ak sme teda už našli svoj stred, neprekvapí nás zhoršenie zdravotného stavu ani vyhodenie zo zamestnania, pretože vieme, že to máme pod vlastnou kontrolou a čo nevidieť na to nájdeme vhodné východisko.
Tento postoj, ktorému nás učí sústava archetypov, je základom vnútornej rovnováhy, pri ktorej môžeme na chvíľu ochorieť, ale nie hneď umrieť, ak sme sa tak vnútorne nerozhodli; môžeme stratiť zamestnanie, ale to iba preto, aby sme sa konečne venovali takej práci, na ktorú tajne myslíme, a ktorá by nás naplnila. Potom aj negatívne zážitky hodnotíme pozitívne, lebo vieme, že sa stali z vôle toho, kto si ich spôsobil a my si zasa musíme dokázať, že už v zásade na ničom nelipneme a nepodliehame očakávaniam. Samozrejme, celkom to nie je možné, pretože vždy budú nejaké maličkosti, ktoré budú pre nás drahé. Vždy budú existovať ľudia, za ktorými budeme smútiť, ak nás opustia, vždy nás prekvapí nečakaný fakt, že sme predsa len niečo očakávali, čo sa vyvinulo inak, ako sme verili a dúfali. Ani za toto sa netreba odsudzovať, pretože je to súčasť nášho vtelenia sa do hmoty a je to preto, aby sme do detailov niečo zistili práve o tomto hmotnom živote. Tento hmotný život je hoden skúmania a preto je paradoxné, ak ho odmietame a oddávame sa prehnanému meditovaniu a kŕčovitému hľadaniu toho pôvodného, odkiaľ sme sem prišli, a čo sme opustili preto, aby sme dôkladne preskúmali hmotnú dimenziu. Je to podobné, ako keď vysielame do vesmíru kozmické lode a pomaly budeme vedieť, ako vyzerá život či nie život na Marse, ale dno Tichého oceánu poznáme iba veľmi hypoteticky, pretože sme stále nenašli spôsob, ako sa tam dostať. Taktiež stále nepoznáme záhadu Bermudského trojuholníka, ba dokonca ani záhadný spodný vír v jazere Počúvadlo, ktorý definitívne pohltil už mnoho bytostí.
Chceme spoznať Boha, ale o sebe vieme asi toľko, čo o dne Tichého oceánu. Potom je jasné, že hlbšie nepoznáme nikoho a nič, udeľujeme si rôzne sugescie s negatívnym obsahom, pretože sa hlboko vnútri bojíme odhalenia.
Stala sa mi napríklad takáto smiešna vec. Istá moja známa išla k jednej mne neznámej veštici popýtať sa okrem iného aj na mňa. Ktovie, ako dlho a prečo sa rozprávali, a podľa čoho táto takmer jasnovidná pani usúdila, že ja mojej známej ovplyvňujem život, ale pravda je taká, že nedokážem ovplyvniť ani svoj život, pretože sa mi do toho nechce, nie to, aby som sa mala chuť starať sa o to, ako a čo si robia navzájom iní. Doslova by ma obťažovalo riadiť nejaký iný život; napokon – neriadim a neovplyvňujem ani životy svojich detí, ani to sa mi nechce. Ale známa to vzala ako proroctvo z biblie. Keď som sa nad tým zamyslela, prišla som k záveru, že takto je to pohodlnejšie. Prečo? Nuž preto, lebo všetky prehmaty, hlúposti, ľahkovážnosti sa dajú pripísať môjmu ovplyvňovaniu a keby mal niekto pochybnosti, tá veštica to dosvedčí. Ozaj smiešne.
Zaujímavé sú i tie situácie, ako mne chcú niektorí ľudia nenápadne riadiť život, ale to sa tiež nedá. Už aj preto nie, lebo som pomerne dospelá, dokážem sa uživiť a prakticky na nikom, kto by ma chcel riadiť, nie som nijako závislá. Ale to zasa nepotvrdzuje, že nemám žiadne závislosti. Oj, a koľko, napríklad zošity každej veľkosti, perá značky Parker, tepláky alebo športové oblečenia každej značky, skvelé klávesové nástroje, dokonalý počítač, a ešte by som mohla toho menovať, ale i to svedčí o tom, že tak trochu poznám ten svoj stred. Ako sa k nemu približujem, prestávam byť ovplyvňovaná chrípkovými epidémiami, nepodlieham únave, môj zdravotný stav, pri ktorom by som už nemala žiť, je zo dňa na deň lepší.
Ono to naozaj funguje, skúste to aj vy:
Som všemohúci a všetko bude také, aby som mohol niečo pekné vytvoriť.
Nech Vám k tomu pomáha sila Univerza, a tou je láska, ktorá chápe, neodsudzuje, netrápi, neprikazuje, neznásilňuje, nezastrašuje, proste ľúbi a v širokom zmysle povzbudzuje.
