Vybrala som si túto nezvyčajnú tému preto, lebo mám pocit, že dozrel na ňu pravý čas. Možno i preto, lebo nezávisle odo mňa sa prihodili také veci, s ktorými nemôžem súhlasiť a možno by ste s nimi nesúhlasili ani vy.
Aby však nedošlo k žiadnemu omylu, nikdy som nepatrila medzi satanistov, netúžim po ich spoločnosti a ich vnútorné problémy ma netrápia.
V poslednom čase sa totiž rozmohli všelijaké články, ktoré tvrdia, že napríklad energia reikki a liečenie pomocou tejto energie je zdraviu škodlivé, nebezpečné a nástroj diabla. V inom článku zasa tá istá autorka popisuje karate s nenávisťou a zaraďuje ho k nebezpečným a zavrhnutia hodným spôsobom ľudskej činnosti. V jednom zo svojich článkov zasa napadla moju osobu, všetky moje aktivity zhrnula do záveru, že sa dopúšťam masových zločinov, ale štát ma za to nestíha. Čo je však najstrašnejšie, pri obhajobe svojej závisti, nevedomosti a nenávisti berie do svojich nehodných úst meno Božie presne tak, ako keď v stredoveku tiahli križiacke výpravy proti tým, ktorí si dovolili mať iný názor na fungovanie sveta a jeho kozmických zákonov. Ďalej, od fundovaných ľudí, ktorí v parapsychológii niečo znamenajú, som počula oheň a síru kydať na Silvovu metódu, no a od nadmerne prefantazírovaných ľudí zasa námietky proti sugescii a hypnóze… a mohla by som toho menovať a menovať, nemalo by to konca.
Najsmutnejšie však je, keď počúvam ľudí z tej istej branže nenávistne soptiť proti kolegovi, ktorý je lepší, má väčší okruh klientov, zrejme má vyššie kvality ako tí menej šťastní alebo sú ešte len vo fáze hľadania. Zo všetkých uvedených dôvodov som si položila otázku:
Ktorá časť našej osobnosti je tá zlá, ktorá zabíja z nevedomosti či z agresivity alebo zo závislosti oproti ďalšej čiastke, ktorá pestuje ruže alebo dojemne opatruje starého človeka?
Aj to bol jeden z dôvodov, prečo som si prelistovala zásady prívržencov zla. Uvedomila som si, že máme niekoľko typov zla, zhrňme si ich do dvoch základných skupín:
Sataník, teda malé zlo, napríklad agresívna myšlienka, ktorá nás nevedno prečo napadne pri pohľade na nejakého človeka, prudká reakcia, keď nás niekto dobromyseľne skritizuje, veď dovolil si dotknúť sa nášho nedotknuteľného JA, na ktorého dokonalosti veľmi lipneme a nepripustíme, aby ho niekto svojvoľne obnažil takou odpornou vecou, akou je Pravda, no a povýšenecké zmietnutie iného, kto dokáže to, čo ja nedokážem, to znamená, reakcia z nevedomosti. Ak ste si všimli, agresivita, nevedomosť a závislosť sú tri sestričky, ktoré nikdy nepracujú samostatne. Len nevedomosť môže dopustiť, aby umožnila našej závislosti na radikálnom riešení konať úderom slovným, fyzickým či psychickým, čo už vďačne vykoná sestrička agresivita. Keď má však sólo agresivita, okamžite sa k nej pripojí závislosť a sestra nevedomosť, lebo inak by to tá chuderka nezvládla.
A takto, ruka v ruke prerastú v jednej chvíli do veľkosti Satana, s ktorým už nie sú žarty, lebo práve on bude vymýšľať tie najpodlejšie a najrafinovanejšie spôsoby na to, aby uspokojil svoju troj-sesterskú žiadostivosť. Komu pomáhaš a prečo? Len tomu, kto ti zaplatí, alebo kto ti môže byť v budúcnosti nejakým spôsobom užitočný? To je predsa zákon zloby číslo 6, alebo si uľahčíme svoj nezodpovedný život tým, že podľa zákonu zloby číslo 8 odstránime plod lásky, lebo to predtým, sme nikdy nemysleli vážne, išlo iba o naše fyzické a emocionálne uspokojenie? Podľa zákona číslo 3 odsúdime všetko, čo nemôžeme dokázať poučkou, vzorcom alebo hmatateľným dôkazom? Ale veď podľa toho postupuje samotná veda! Budeme hľadať spôsob odplaty pre toho, kto nám ublížil? To je zasa podľa 5. Satanského zákona, ako zasa podľa 4. zákona máme svoju lásku dávať iba tým, ktorí si ju zaslúžia a nie tým, ktorí sú nevďační a pre nás odpudzujúci…
Nemáte v kútiku srdca pocit, že ani tak neopisujem samotný satanizmus, ale fungovanie nášho sveta? Priznám sa, že v prvom momente ma to vydesilo, no potom som začala rozmýšľať o podstate lásky, ktorá je všeobjímajúca, ktorá splodila myšlienku a jedno bez druhého viac už nemôže existovať…
