Jednotu vedomia sme stratili v tom čase, ako sme sa začali riadiť racionálnym rozumom a zabudli sme na božskú podstatu. Toto oddelenie prinieslo so sebou strach a nevyrovnanosť. Stratili sme pocit vnútorného kľudu, naplnenia a bezpečia.
Všetko začalo prebiehať vo vonkajšom svete. Strach znamená stiahnutie sa do seba, vytvorenie blokád, a tým sa dostávame do bludného kruhu, z ktorého sa nevieme vymaniť. Potrebujeme znovu získať stratenú jednotu, čo je vlastne cieľom všetkých duchovných ciest.
Práve naše čakry sú prúdiacim systémom toku energie, kde sa bloky zo strachu prvé vytvárajú. Postupne sa vytvárajú bloky v tokoch kanála nádí. Týmto sa potom nedokáže zásobovať naše telo životodarnou energiou. Zabúdame na spoločný pôvod v Božskom bytí a vo vzájomnom spojení. Miesto toho, aby sme pociťovali jeden k druhému silnú lásku, my iných považujeme za konkurenciu a tým ich označujeme za nepriateľov. Strach hrá u ľudí veľkú úlohu. Začínajú sa uzatvárať pred energetickým tokom, pred vlastnými túžbami, čo sa samozrejme musí prejaviť aj v bežnom živote. V strachu sa nám uzatvárajú čakry a máme nedostatočný energetický prísun do nášho tela. Zabrániť môžeme tomu len tak, že začneme kontrolovať naše emócie.
V dôsledku oslabenia čakier a ich neriešenosť, sa vzniknuté bloky prenášajú aj do budúceho života. Fyzickou smrťou sa bloky neodstránia. Preto máme možnosť už v detskom veku našim potomkom pomôcť zbaviť sa blokov v čakrách. U zdravého novorodenca je energetický systém v dokonalosti. Znamená to, že každá nová duša má možnosť naplnenia života, to znamená, že dostala novú šancu na zmenu karmy. Bohužiaľ, v prvých rokoch života je dieťa úplne odkázané na svojich rodičov, na ich starostlivosť a opateru a taktiež na ich názory.
Prvé bloky mohli nastať u dieťaťa už v tele matky. Ak matka žije v stresových situáciách, prenáša sa to automaticky aj na dieťa. Dieťa totiž svoju matku vníma ako svoj svet. Láskyplné očakávanie dieťatka na svet otvára aj silné, láskavé energie, ktorými je obklopené. Vtedy sa cíti byť kľudné, šťastné a bezpečné. Takým najväčším blokom pre dieťa je práve zrod. Prichádza na svet z bezpečia matky do studeného prostredia, kde sa cíti byť stratené. V prvých chvíľach po narodení by dieťa malo byť v bezpečí matkinej náruče, aby cítilo známe ozvy srdca. Akonáhle dieťa od matky odtrhneme, vzniká prvý blok v jeho živote, lebo začalo mať strach z odlúčenia. Blokáda sa prejaví na prvej, základnej čakre.
V prvom roku života sa vyvíja práve táto základná čakra. Práve tá je vo vývoji najdôležitejšia. Nikdy nevieme, či dieťa plače od hladu, chladu, alebo samoty, ale je zistené, že v afrických kmeňoch deti do jedného roka skoro neplačú, pretože ich matky stále nosia zavinuté pri sebe. Tým sa cítia byť v bezpečí. V našej spoločnosti sa snažíme, aby malo samostatnú postieľku, aj izbičku, kupujeme najpodivnejšie hračky, len aby sme si dokázali, že sa pri nich dieťa učí a vyvíja, lenže to najcennejšie mu chýba - stály dotyk matky.
V druhom roku života sa začína vyvíjať druhá čakra. Jemné dotyky, hladkanie, maznanie, to všetko potrebuje pre svoj vývin. Začína objavovať svoje zmysly, presadzuje si svoje. Nie je veľmi dobré dieťaťu potláčať jeho zmysly, pretože čosi si prinieslo sem aj z minulých životov a teraz by sa to malo posúvať ďalej. Vyvíja sa nová osobnosť. Dieťa v tomto čase nevynakladá nič negatívne, len sa hnevá vtedy, keď nesúhlasí s postojmi dospelých. Ak príjme ich učenie bez problémov, znamená to, že si ho sám dobrovoľne osvojil.
V treťom roku života sa vyvíja tretia čakra – solár plexus. Dieťa skúša byť samostatnou osobnosťou. Všetko skúša, aby zistilo na vlastnej koži, čo sa stane. Medzi rodičmi a deťmi prebieha boj, a rodičia si myslia, že vtedy dobre vychovajú dieťa, ak mu vnútia svoje názory. Práve tým sa zablokovávajú čakry – solár plexus.
V štvrtom roku sa vyvíja čakra srdca. Už podľa názvu vieme, že srdcová čakra môže byť blokovaná následkom nedostatku lásky. Vtedy deti veľmi ťažko vnímajú a prijímajú rozchod rodičov, stratu blízkych.
V piatom roku sa vyvíja krčná čakra, kedy sa veľa komunikuje. Poruchy štítnej žľazy nastávajú, keď deti okrikujeme, brzdíme ich v názoroch a nedovoľujeme im mať vlastný názor.
V šiestom roku veku nastupuje šiesta čakra (tretie oko), naberá sa veľa vedomostí a vtedy treba na dieťa klásť aj vedomostnú záťaž, treba ísť do školy.
V siedmom roku veku sa vyvíja posledná - siedma, korunná čakra. Týmto sa uzatvára detstvo a nastáva vyvinutý celistvý človek.
