Svätý Valentín, patrón zaľúbencov
Láska kvitne v každom veku. Ak je človek zaľúbený, chce byť s milovanou osobou stále a chce, aby to cítil i ten druhý. Aby na seba nezabudli, dávajú si talizmany pre šťastie. 14. februára je svätý Valentín, novodobý patrón zaľúbencov.
Cirkev nemá len jedného svätého Valentína. Najznámejší je ale kňaz, čo tajne, proti zákazu vrchnosti, oddával aj budúcich vojakov. Bol za to popravený. Slobodní vojaci boli odvážnejší, preto sa pred vojnou nesmeli oženiť. Ženatí už mysleli aj na svoju manželku, preto tak odvážne nebojovali.
Dnes je všetko dosť o biznise. Obchody sú zaplavené čokoládkami, červenými srdiečkami na mnohé spôsoby a plyšovými macíkmi s anglickými vyznaniami lásky. Po vianočnom a pred veľkonočným nákupným obdobím sa potreboval aktivovať nákupný ošiaľ. Srdiečkové vyznania lásky prišli k nám z Ameriky. My, Slováci, si lásku spájame s 1. májom, ale aj celým jarným mesiacom májom. Lásku berieme viac ako cit, ktorý sa nepotrebuje prezentovať ružovými hračkami, alebo srdiečkovými bonbónmi.
Lásky nie je nikdy dosť
Každá generácia vníma vyznanie lásky trochu inak. V tridsiatych rokoch minulého storočia sa milenecké páry rozcitliveli pri slovenských tangách Gejzu Dusíka (Tak nekonečne krásna je pre mňa tvoja láska, že keď už teba mám, smútok a žiaľ viac nepoznám...). Môj otec na vojenčine v r. 1950 vyšíval a pre svoju snúbenicu lepil obrázky, robil rámiky, dokonca uháčkoval aj dečku. Bol u ženistov, čo bola naozaj ťažká vojenčina. Mama, čo je už prababička, doteraz tie vecičky opatruje, aj keď jej milý bol jej manželom niekoľko desaťročí a už nežije.
Pohľad nás starších na súčasných mladých a ich lásku je trochu nedôverčivý. Všetko je teraz prirýchle a prilacné. Tomu nasvedčujú aj valentínske lacné darčeky. Za pár drobných sa kúpi trochu ružovo-červenej sentimentality. Keď to nevyjde s lásku tento rok, kúpi sa novej kamoške o rok nový ružový macíček s červeným srdiečkom.
Na to, aby zaľúbenci vydržali spolu, aj keď sa rozplynie prvé očarenie, potrebujú lepšie spoznať nielen partnera, ale najmä seba.
Nezáviďme mladým ani ich mladosť, ani ich lásku. Láska kvitne v každom veku, keď ju sami necháme zakvitnúť. Lásky nie je nikdy dosť. Je potrebná v každej ére, každej generácií a každému človeku. Každý zaľúbený si myslí, že jeho láska i partnerský život prežije veky a prenesie hory. My starší vieme, že sa to naozaj všetkým, z akýchkoľvek dôvodov, nepodarí. Každý si svoj život musí skúsiť na vlastnej koži a prežiť si ho sám, v dobrom i zlom. Mladí majú preto viac lásky, či lások, lebo ju chcú. Každý potrebuje lásku a nehu, ale mnohí ju po dlhodobom spolužití a presadzovaní si svojich požiadaviek postupne nechajú vyblednúť, alebo ju načisto odoženú od seba.
Doprajme mladým ich súčasný svet. I ten sa s postupom času zmení. Nech sa tešia zo súčasného vzťahu a želajme im, nech im naozaj vydrží. Možno súčasné slečny, keď budú už vdovy a prababky, sa zasnívajú pri spomienke na tieto časy ich mladej lásky pri ružovom mackovi, ktorý v náručí drží červené srdiečko s nápisom “I love you”.
Láska je ako vojna. Všetci neprežijú, ale ani všetci neumrú. Láska je pre každého. Láska je večná, len my ľudia ešte nevieme zaobchádzať s týmito krehkými energiami. Čo keď práve to sa naučiť je zmyslom existencie človeka na zemi…