V našom nervóznom a uponáhľanom svete chodievame po miestach, ktorých silu, energiu, alebo históriu si už neuvedomujeme. Mnohé z histórie neodvial čas. Existuje plno zaujímavých i záhadných miest po celom našom Slovensku, ktoré by si zaslúžili väčšiu pozornosť. Aspoň v skratke vám o nich napíšem aj v budúcich článkoch.
Najstaršie ľudské osídlenie v Bratislave je archeologicky doložené v mladšej dobe kamennej (neolite) v 5. tisícročí pred Kristom na vyvýšenine v oblasti dnešných ulíc Kapitulskej, Ventúrskej a Hlavného námestia. V areáli Akadémie Istropolitany sa našla keramika. Prvé písomné zmienky sa viažu k bratislavskému hradu z 10. storočia. Názov BREZALAUSPURC je odvodený od mena dolnopanónskeho kniežaťa Bratislava.
Gotické mesto sa delilo na dve štvrte. Najstaršie objekty sú Dóm svätého Martina a Františkánsky kostol s kláštorom. Najstaršie mestské privilégium pre Bratislavu vydal kráľ Ondrej III. - stala sa autonómnou jednotkou v rámci uhorskej administratívy. Najvýznamnejším objektom na Hlavnom námestí je radnica, symbol mesta. Bola to prvá radnica na Slovensku. Dnešný stavebný komplex vznikol spojením a prestavbou viacerých domov. Najstaršia časť je tá s vežou.
Najstaršou knižnicou je Kapitulská knižnica, uložená v pôvodných priestoroch Dómu sv. Martina. Jej začiatky siahajú do 12. storočia. Pred blížiacimi sa husitskými vojskami dala kapitula cennosti a knihy do úschovy mestu v r. 1425. Aj začiatky archívu siahajú do 12. storočia. Prvú stálu kníhtlačiareň založili v r. 1608. Najstarším, dodnes existujúcim múzeom v Bratislave je Mestské múzeum. Má vyše 70 000 exponátov. Choďte sa pozrieť dolu do mučiarne. Keď uvidíte mučiace nástroje a vlhké jamy, do ktorých vhadzovali a zaživa nechali poväčšine väzňov umrieť, začnete si vážiť to, čo máte.
Najstarší, dodnes stojaci bratislavský most je Michalský. Je to pôvodná časť mestského opevnenia. Koncom 17. st. bol zrušený padací most, ktorý nahradil stabilný, drevený. Dnešný, kamenný most je z r. 1727. Sochy po oboch stranách pochádzajú z 18. st. Zo strany od Michalskej brány je dole letná čitáreň Mestskej knižnice.
Predstava zlých a nebezpečných čarodejníc vychádza z mužského strachu z výsostne ženských schopností. V Bratislave v roku 1602 prebehli dva ojedinelé procesy s bosorkami. Obe ukončili svoju pozemskú púť verejným upálením na hranici. Pred Michalskou bránou, na mieste, kde sa stretáva Župné a Hurbanovo námestie, medzi kostolmi Trinitárov (Svätej Trojice) a Kapucínskeho kostola, je to miesto, kde dvakrát postavili ohnivú hranicu, aby k nebeskému životu bosorkám pomohli tým, že im nečisté telo spália v očisťovacom plameni. Konečný zákaz honu na čarodejnice dal cisár Jozef II. v roku 1787.
Keby bol uznaný deň školstva, určite by sa patrónom nedisciplinovaných študentov stal svätý Reparát. Znie to ako vtip. Svätý Reparát bol umučený a popravený pre svoju vieru v roku 353. Odvtedy sa jeho telo nerozpadlo. Študenti v 70-tych rokoch minulého storočia sa k nemu pre istotu chodili modliť k jeho presklenému sarkofágu. Dnes je vystavený a uložený na pravej strane vo výklenku blízko oltára najstaršieho bratislavského kostola svätého Františka (Františkánov). Choďte mu vzdať úctu. Možno len tým, že si chvíľu posedíte a oddýchnete v tichu vymodlených energií chladného starobylého kostola, dostanete práve tú myšlienku, ktorú potrebujete.
