Fašiangy sú prechodným obdobím medzi zimou a jarou, ktoré začína po Troch kráľoch a končí v utorok pred Popolcovou stredou.
Cestovné kancelárie ponúkajú zájazdy na veľkolepé karnevaly v zahraničí. Naše dávne ľudové tradície ostávajú akosi bokom, hoci pôvodný základ masiek bol rovnaký. Energie prírody na nás teraz pôsobia skôr depresívne. Pôsobili i na ľudí predchádzajúcich generácií. V tomto čase, keď na poli nebolo čo robiť, užívali si ľudia predchádzajúcich generácií čas, ktorému sa hovorilo Fašiangy. Vo viacerých etnografických záznamoch sa spomína mnoho krajovo sa i líšiacich zvykov. Fašiang býval o dosť hlučnejší a odviazanejší než dnes.
Podľa prameňov z obdobia Veľkej Moravy sa u nás v 9. storočí používal termín mjasopust (koniec jedenia mäsa pred pôstom). V Česku sa toto slovo zachovalo ako masopust, na Slovensku sme však neskôr prebrali nemecký názov fašiangy (fašangy), zo slova vast-schane, čo znamená asi ako posledné čapovanie.
Mládenci - fašiangovníci poobliekaní do masiek sa v poslednú fašiangovú nedeľu vydávali na obchôdzku z domu do domu. Za odmenu dostávali slaninu, klobásu, vajíčka, koláče a samozrejme aj vypiť. K typickému pečivu “na ponúkanie” patrili smažené šišky, pampúšiky a fánky. Vyvrcholenie fašiangových sviatkov bolo vo fašiangový utorok, posledná muzika spojená s pochovávaním basy. Pri tomto symbolickom pohrebe miestni občania v prestrojení za farára, organistu a kostolníka uskutočnili obrad, pri ktorom bolo veľa plaču, smiechu a zábavy všetkých prítomných.
V tomto pochmúrnom čase, keď nebolo na poli čo robiť, využíval sa tento čas fašiangov na rôzne zábavy. Keďže prasatá boli už dosť dorastené, bývali zabíjačky. Bolo dosť mäsa, preto sa odbavovali i svadby.
Pred negatívnymi silami ochrániť a zabezpečiť úrodný rok a plodnosť hospodárskych zvierat mali i masky, ktorých výzor sa poväčšine dedil z generácie na generáciu. Zábavy si pri tom užili tiež dosť. Najtypickejšou maskou bol Turoň, predstavujúci silu zeme, symbol zdravia, vitality, plodnosti (doteraz symbolom sily zemského živlu je Býk v slnečnom horoskope). Fašiangy boli podľa zvykov a obyčajov najbujarejšie obdobie z celého roka, poslnovratové oslavy. Ľudia očakávali, že sa skončí zima a príde jar. Ľudia sa obliekali do masiek, ktoré mali okrem zábavy aj ochranný význam a mali chrániť pred zlom.
Masky majú hlboký psychologický význam. Tým, že nám berú tvár, identitu, oslobodzujú nás od konvencií. Sme anonymní, a tým pádom nie sme zodpovední za nič, čo spravíme. Z toho žije i súčasná internetová chatová (četová), ľahkovážna komunikácia, na ktorú naletia hlavne naivní ľudia. Ak vás teda už trápia zimné tmavé večery, oblečte si masku a dajte zbohom depresii. Veď za dverami je jar.
Fašiangové masky boli najmä zvieracie a vyzerali hrôzostrašne. Čím bola maska strašidelnejšia, tým mala väčšiu moc a ľudia verili, že démoni a zlí duchovia sa vyplašia a nebudú ich obťažovať. Kedysi nesmel chýbať Turoň, medveď, vlk. Dnes sa poväčšine aj muži prezliekajú za ženy a naopak. V maskách sa vždy zvýrazňujú atribúty výzoru, charakteru alebo zlozvykov opačného pohlavia. Fašiangové obchôdzky sprievodu dedinou mali rituálny priebeh. Ich významom bolo dobrorečenie, dobrožičenie pre navštívený dom. Želalo sa, aby sa darilo po zdravotnej aj hospodárskej stránke. V prvej polovici 20. storočia k maskám pribudol aj vojak so šabľou a práve na túto šabľu napichovali gazdiné potravinové podarúnky pre masky. Každá obec má svoje tradičné vinšovačky a masky na dvore domu nikdy nezabudli domácich vyzvŕtať. V sprievode nechýbal ani ľudový zabávač, ktorý zábave udával tempo.
V domoch sa pieklo mäso, slaninka s klobáskou, varila huspenina, vyprážali šišky a fánky. Bolo zvykom sa riadne najesť pred obdobím pôstu. Typické boli aj obchôdzky v maskách, kde mládež získavala jedlo, z čoho sa potom niečo spoločné urobilo, zväčša richtárka. Niekde sa všetko odnieslo na priadky, kde dievčatá pripravili pohostenie.
V mestách sa zase v čase fašiangov okrem tanečných zábav a plesov konali rôzne sprievody remeselníckych cechov, súťažné hry, prijímanie učňov za tovarišov a pod. Teda skôr sa tu konali zábavy, ktorých hlavnými organizátormi boli tovariši. Podľa svojej profesie stvárali rôzne žartíky a súťaže. Remeselnícke fašiangové zvyky zanikli s 1. svetovou vojnou.
Fašiangy taktiež označovali obdobie, ktoré ukončovalo priadky a za ktorým nasledovalo tkanie. V tomto období sa uskutočňovala aj väčšina svadieb, prebiehali tu rôzne iniciačné obrady: prijímanie mládencov a dievčat do spoločnosti dospelých, učni sa stávali tovarišmi.
V mestách to malo trochu inú líniu, vznikli maškarné bály alebo len bály a plesy. Tak je to aj v súčasnosti, počas Fašiangov máme plesovú sezónu.
V čase Fašiangov sa stretávame i s pojmom dii parentes, tzv. dni rodičov. Ich súčasťou bolo kladenie jedál na hroby a obrady, pri ktorých sa nosili masky, znázorňujúce predkov.
Posledné tri dni boli najveselšie a zábavy vyvrcholili v utorok poslednou muzikou pred Popolcovou stredou. Fašiang končil pochovávaním basy. Akt pochovania basy symbolizoval, že hudobné nástroje zmĺknu, zábava sa končí, nastáva obdobie pôstu a ľudia sa majú ponoriť viac do seba. Pre všetkých kresťanov je 40-dňový pôst obdobím stíšenia, pokánia, v ktorom sa snažia o prehĺbenie viery v Boha a lásky k blížnym.
Vy starší, spomeňte si na pesničku, ktorá sa dakedy niesla spolu s veselou chasou dedinami.
Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide,
kto nemá kožúška zima mu bude.
Ja nemám, ja nemám, len sa tak trasiem,
dajte mi slaninky, nech sa vypasiem.
Fašiangy, Turíce, fašiangové časy,
jedni pijú, druhí jedia za stolom klobásy.
Tuto nám nedali, tuto nám dajú,
tu koňa zabili, slaniny majú...
