Všetko začína v mysli. Keltské liečiteľstvo by sme mohli nazvať i mentálnym, pretože úzko súvisí so samotným vedomím a mysľou človeka, má teda i duchovné aspekty.
V tých časoch sa vždy prihliadalo na celistvosť človeka, teda nielen na fyzické prejavy ochorenia a ich potieranie, ale i samotný prvotný činiteľ ochorenia, myseľ človeka, či je vnútorne harmonický a otvorený životu. Liečiteľ, druid, musel patriť k najsilnejším duchom v komunite, inak by bol sám v ohrození. Vedeli svoj duševný potenciál a schopnosti optimálne využívať. Dnes žijeme vo svete, kedy sú cenené skôr materiálne hodnoty a duchovné prežívanie ide bokom. K lekárovi ideme až keď je zle a cítime bolesť a chceme rýchle a bezbolestné riešenie na počkanie. To však nie je rozumný prístup, nie sme bioroboty, ale živé cítiace bytosti. Ak neodstránime i prvotný impulz ťažkostí, budú sa periodicky vracať a zhoršovať. Každá choroba a bolesť sa nám snažia niečo povedať, je to znak nerovnováhy v mysli alebo v tele. A to je neprirodzený stav. Potrebujeme rovnováhu so všetkým, čo existuje, a teda i mimo svojho tela. Samozrejme znečistené životné prostredie a strava taktiež vykonajú svoje dielo skazy. Bolo by ale dobré nepriťažovať si vlastnou krutosťou a nezodpovednosťou k sebe samému.
Druidovia vedeli, že človek môže byť pánom svojich myšlienok, môže kontrolovať svoju myseľ tvorivým spôsobom a tak tvorivo a cielene konať, čo sa odrazí v realite človeka. Naučiť sa myslieť oboma hemisférami mozgu bola prvou úlohou v dlhých rokoch prípravy na liečenie. Väčšina z nás má myseľ v jednom kole ako rútiaci sa revúci lev, ktorý nedá chvíľu pokoja. Prebieha v nás neutíchajúci neplodný monológ, myšlienky neutíchajú a sú požadovačné, alebo len tak hodnotia všetko a všetkých, len aby nebolo chvíľu ticho. Keď nás myšlienky so svojím virvarom ovládnu, beda nám. Myslenie netrénovaného človeka je trhový pestrofarebný papagáj, ktorý nespí ani v noci, ešte i vo snoch škrieka svoje vízie. Myšlienky nás môžu doviesť k smútku i veselosti a to okamžite. Tvoria našu realitu i zdravie. To ako po celý deň myslíme, to sme. Kto si to uvedomí, bude s myšlienkami zachádzať obozretnejšie a zbaví sa určitých mentálnych návykov. Väčšina z nás myslí v mentálnych vzorcoch, nevedomky, zo zvyku, dokonca sa tvoria i konkrétne neutrónové cestičky v mozgu, po ktorých určitý typ myšlienkových vzorcov “beží”. Trvá okolo 40 dní, kým sa vytvorí nová cestička v mozgu a vaša nová prirodzenosť. Preto, ak máme s niečím problém, je dobré venovať tomu pozornosť a odvádzať ju iným smerom deň čo deň, vydržať a nakoniec si na to mozog zvykne. Okrem iných činiteľov. Svoje miesto tu má i vaša vôla a to, s čím sa stotožňujete. Máte vôľu k životu? Prejaví sa to v krízových časoch, v tom, ako rýchlo hádžete “flintu do žita” a či máte nejaké zlozvyky, ktoré systematicky ničia vaše zdravie i city. Zlozvyky môžu byť i psychické, napríklad citové vydieranie a melanchólia pri každom poryve vetra.
Prvý krok predstavuje zbaviť sa negativity v živote. Ak vidíte veci v prvom rade skôr v čiernom odeve, nie je to dobré. Ak očakávate skôr kopanec, ako pochopenie, asi ho naozaj dostanete. Niekedy je lepšie nečakať nič a s trochou tréningu si vybrať to lepšie pre seba. Prečo nie? Kto iný vám to dá, ak nie vy sami? Chcite pre seba niečo lepšie, uverte tomu a myseľ začne pracovať pre vás. Konečne.
