O pôste, i tom predveľkonočnom, sa už popísalo a porozprávalo veľa. Nechcem si robiť nároky na nejaké mimoriadne objavy, chcem len pripomenúť aj túto tému, ktorá je v tomto ročnom období aktuálna.
Vždy platil nepísaný zákon a nevyvrátiteľný ľudský pocit, že s primerane plným bruškom sa nám ľahšie žije, sme tolerantnejší i k ľudským chybičkám našich blízkych, dokonca aj svet sa nám zdá ľahšie zvládnuteľný. V ľudskom podvedomí celkovo odráža i kolektívne vedomie prežitých udalostí. Tie sme si natlačili do obmedzujúceho vreca jednotlivých slov. Niektoré sú nám príjemné, aj keď si každý po tým predstavuje niečo iné, podľa svojej nálady, výchovy, skúseností… Sú to napríklad láska, či jedlo. K tým, ktoré sú pre nás už len pri pomyslení strašiakom, sú napríklad bieda, chudoba, hlad, diéta, či pôst. Naše podvedomie hneď vystrčí obranné rožky.
Mäso bolo odjakživa symbolom bohatstva, majetku a vyššieho typu potravín pre bohatších. I teraz sa berie do úvahy skôr jeho ochutenie, ako samotná výživná hodnota. Kurence a hovädzie mäso nám vštepovali ako racionálnu stravu. Možno to dakedy tak bolo, keď sa kravy vyháňali na pašu a v zime sa kŕmili horským senom. Pri dnešnej lacnej a pochybnej výžive zvierat to už kvalite a výživnosti mäsa nepridá. Našu všeobecne oslabenú tráviacu sústavu zaťažia chemikálie, ktoré sa používajú aj na bitúnkoch. Kurence sa zbavujú peria namočením do chemikálie, údené mäso dym zväčša nevidelo, tiež sa namáča do chemického roztoku. Mäso bez príchutí pri varení už nemá pôvodnú chuť, na ktorú boli starší ľudia navyknutí. Preto sa následne objavuje toľko zažívacích problémov, žlčníkové koliky a vyrážky na pokožke.
Slovo pôst poznáme predovšetkým z kresťanskej terminológie. Pôstne boli piatky, niekedy i stredy a hlavný pôst bol v predjarnom období po Fašiangoch a 40 dní pred Veľkou nocou. Súčasná šeď zachvacuje naše bytie a tradície prestávajú mať svoju pôsobnosť v našom bežnom, väčšinou panelákovom spôsobe života. Mnohí z nás si ani nevšimli, že sú veselé Fašiangy a ani nijako zvlášť sa netešia na Veľkú noc.
Nechcem vám vnucovať niekdajšie pôstne jedlá dediny, ale ani vtedajšej Bratislavy. Mnoho z nich by ste ani teraz nejedli. Všetko musí byť individuálne. Výživa a finančné investície do nej sú u väčšiny ľudí prispôsobené i ich finančným možnostiam. Voľakedajšie dedinské prostredie formovalo i to, čo si mohli dovoliť zjesť. Zabíjačkové zásoby sa minuli. Cez Fašiangy sa zamerali na čerstvé vajíčka, slaninu a múčne jedlá vyprážané na masti, čiže pampúchy, šišky, fánky… A údené mäso sa šetrilo na Veľkú noc. Teraz nás väčšinou zásobujú supermarkety a potraviny s často neurčenou, vzdialenou krajinou pôvodu, dlhodobo skladované, chemicky ošetrované, či rozmrazované pred zaradením do predaja. Hlavný je zisk, nie možné následné zdravotné problémy obyvateľstva.
Post je prevzatý z múdrych zvykov našich praotcov, ktorí intuitívne pochopili skutočnú podstatu pôstu. Vedeli, že telo po celoročnom cykle potrebuje čas na regeneráciu metabolizmu, tak ako potrebuje spánok, vzduch, vodu, odpočinok… Táto regenerácia prebiehala prirodzene, pretože pred jarou nebol ešte dostatok potravy a telo malo čas a využívalo toto obdobie na vyplavovanie škodlivín, nie na naberanie nových zásob. Tak to prebiehalo stáročia v tejto geografickej oblasti. V priebehu posledných niekoľkých generácii tento cyklus ignorujeme. Dôsledky sú choroby tráviaceho traktu, jarná únava, depresie… Proste neprebehla údržba. Konzumáciou zvýšeného množstva mäsa sa zhoršuje metabolizmus, zvyšujú sa hodnoty kyseliny močovej v krvi, prichádza k zápalu kĺbov, častým výskytom rozmanitých mimokĺbových prejavov a neskoršie aj chronickým poškodením obličiek. A samozrejme nielen mäso, ale i alkohol, ktorým by sme mali viac šetriť, pretože pôst nie je len o znížení konzumácie mäsa, ale i pôste mysle od všetkých našich zlozvykov a závislostí tela, či rozmaznanej mysle.
Dlhý pôst (40 dňový), ako ďalší extrém a hlavne, ak príde bez postupného privykania, spôsobí organizmu šok. Rozhádže metabolizmus a pre určité skupiny ľudí môže byť vyslovene nebezpečný. Jedni sa postia preto, aby sa utvrdili vo svojej viere, iní preto, aby si dokázali, že sa vedia ovládať. Pod pojem pôst môžeme zahrnúť všetko, čo nám pomôže žiť lepším a zdravším životným štýlom. Predveľkonočné obdobie s prvými jarnými plodmi z lesa (medvedí cesnak), zo záhrady (šalát, reďkovky, špenát) alebo z balkóna (žerucha, pažítka) je ideálne na detoxikáciu a chudnutie. Optimálny je striedmy život bez excesov, ale to by malo platiť celoročne, nielen v tomto období predveľkonočného pôstu.
