Všímajme si nevedomé gestá a pochopíme, čo si ten druhý myslí iba na základe pozorovania jeho pohybov a postoja. Všetky neverbálne komunikačné prejavy si treba uvedomiť ako na sebe, tak i na druhých. Umožňuje to lepšie ovládať svoju osobnosť a tým aj pôsobiť na druhých ľudí.
Reč gest je oveľa staršia ako reč hovorená. Využívame ju nevedomky. Aj keď dospejeme, podvedome si v mnohých gestách zachovávame správanie detí. Len si ich všímajte, ako si zakrývajú ústa, keď povedia niečo, čo nechceli, alebo si zapchávajú uši, keď nechcú niečo počuť. V zjemnenejšej podobe to robia aj dospelí. Uši si síce nezapchávajú, ale si ich trú, ohýnajú, prikrývajú, dotýkajú zadnej strany, alebo mädlia. Tým prezrádza, že už počul od vás dosť, chce začať sám hovoriť.
Gestikulácia sa rôzni od etnika, národnosti. Neverbálna komunikácia je sprostredkovanie nejakých informácií druhému človeku inak, ako slovami. Prejavuje sa v jedenástich rôznych, no navzájom sa prelínajúcich oblastiach ľudského bytia.
Pohľad na priestor okolo vás prezrádza, že sa očného kontaktu stráni a teda chce mať prejav čo najskôr za sebou, bojí sa, alebo má trému. Netreba ho v tom momente nasilu prekrúcať na pohľad do očí. Mozog pokúša vytlačiť klam alebo pochybnosť. Muži si obvykle trú oko alebo sa pozerajú na zem. Ženy si nepatrne a zľahka trú miesto pod očami. Ja osobne zatváram oči, keď niečo chcem dôkladne vysvetliť a potrebujem sa sústrediť. Ľudí na to upozorním, že sa musím odizolovať, mať tmu a samotu, aj keď je to len na krátky čas. Všetky konvenčné poučky treba brať len orientačne.
Pri klamaní sa podráždia jemné nervové zakončenia na špičke nosa a človek chce ten pocit zahnať trením podráždeného miesta. Ak sa škriabete ukazovákom pod uchom, alebo na krku, vyjadrujete pochybnosť a neistotu. Toto gesto je typické pre toho, kto si nie je istý, či bude súhlasiť. Ak neúprimného človeka podozrievate z klamstva, začína sa potiť na krku a potrebuje sa poškriabať. Robia to ale aj muži, nezvyknutí na kravatu, ktorí ju momentálne musia mať.
Keď si niekto prikrýva ústa, keď rozprávate vy, domnieva sa, že klamete vy. Ak sa vám stane, že si niektorí z vašich poslucháčov zakrývajú ústa, spýtajte sa, či majú pripomienky. Dostanú tak možnosť sa vyjadriť. Zakryté ústa sú jedným z mála prejavov, ktoré sú u dospelého rovnako výpovedné ako u dieťaťa. Mozog dáva ruke pokyn, aby potlačila neúprimné slová.
Prsty v ústach znamenajú neistotu. Takto sa prejavuje človek, ktorý sa cíti pod tlakom. Podvedome chce získať istotu dieťaťa cmúľajúceho matkin prsník. Malé deti majú vo zvyku cmúľať si palec, dospelý si do úst nevkladá prsty, ale cigaretu, fajku, ceruzku alebo si obhrýza nechty. Ohryzené nechty mávajú ľudia, ktorí nevedomky chcú otupiť svoju útočnosť, svoje ”zvieracie pazúry”. Kým väčšina gest rúk okolo tváre prezrádza klamanie alebo podvádzanie, prsty v ústach vyjadrujú neistotu a túžbu po pocite bezpečia.
Vyjadrujú sa ňou predovšetkým emocionálne stavy človeka (strach, radosť, smútok, prekvapenie atď.), pocity, nálady, zážitky. Ľudská tvár odráža emocionálne stavy, vzájomné postoje ľudí, ktorí spolu komunikujú, poskytuje spätnú väzbu, odpoveď na to, čo sme druhému človeku povedali. Je najdôležitejší oznamovací prostriedok v ľudskom styku spolu so slovom.
V tvári je možné vidieť 7 primárnych emócií:
Mimické prejavy nevnímame a nedávame celou tvárou. Existujú určité časti tváre, ktoré sa aktívnejšie podieľajú na mimike:
Z nich je možné zložiť nespočetné množstvo ďalších emocionálnych výrazov, ktoré bežne používame. Najvýraznejšie neverbálne prejavy sú tie, ktoré je možné vnímať navonok – úsmev, plač, smiech a podobne.
Často si človek neuvedomí, že použije nejaké gesto a pritom môže ísť o podstatnú informáciu. Do dialógu sú zapojené gestá, výraz tváre, hlas, pohyby, dotyky, zovňajšok atď. Počas jedného stretnutia si účastníci o sebe vytvoria hlavne prvý dojem. Čítanie zo spôsobu oblečenia, účesu, či líčenia. Veľa ľudí robí tú chybu, že ohodnotí človeka len pri prvom stretnutí a často ho pre vizáž zatratí. Pokiaľ idete na dôležité stretnutie alebo skúšku, nedávajte si na seba výrazné farby, pretože tým provokujete. Lepšie je dať si na seba farby neutrálne. Taktiež si nedávajte na seba pásiky alebo štvorce. Tie totiž vo vašom komunikačnom partnerovi vyvolávajú dojem mreží a podvedome brzdia dialóg.
Neverbálnou komunikáciou získavame predovšetkým informácie o emóciách, čo vyplýva z existencie úzkych väzieb medzi fyziologickými a emocionálnymi stavmi, napríklad červenanie sa, blednutie, potenie, zrýchlené dýchanie, rozšírenie zreničiek a podobne. Nie je možné vyhnúť sa neverbálnej komunikácii. Buď potvrdzuje verbálny prejav, alebo mu protirečí.
Zvuková stránka reči, mimika (výraz) tváre, pohľady (reč očí), proxemika (priblíženie a oddialenie, osobná zóna človeka, do ktorej nemá druhý nasilu vstupovať - je to asi 30 cm od tela.), gestika (gestá), haptika (dotyky), posturika (fyzické postoje), kinezika (pohyby), úprava zovňajšku, prostredie. Centrálnu úlohu hrajú oči (viečka, obočie a koreň nosa). Oči sú najdôležitejšou oblasťou tváre. Reč očí sprevádza reč slov. Doba trvania pohľadu vyjadruje mieru záujmu o hovoriaceho. Reč pohľadov je často prvou rečou. Obidve strany ňou hovoria ešte skôr než sa vysloví prvé slovo. Podozrivo časté mrkanie prezrádza, že človek je v duševnom napätí, ktoré nie je schopný uvoľniť.
Gestami sa možno bez slov dohovoriť. Svedčí o tom okrem iného aj posunková reč, ktorá obsahuje 700 základných posunkov. Gestikuláciu viac využívajú cholerici, sangvinici, keď sú ľudia vzrušení alebo v afekte, ale aj ľudia s nižším intelektom a tí, ktorí sa ťažšie vyjadrujú. Človek, ktorý nechce nadväzovať kontakty, máva sklonenú hlavu a sklesnutý hrudník, telo mu signalizuje únavu. Ak však chce niekto rozšíriť priestor okolo seba, vypne hrudník a vzpriami hlavu. Rozkročené nohy a ruky vbok sa tradične chápu ako výzva na súboj, hoci aj slovný. Vyskytujú sa u mužov aj žien. Prekrížené nohy vyjadrujú obranný postoj. Keď sedíte vedľa seba, všimnite si prekrížené nohy suseda. Ak noha smeruje k vám, je ústretový. Ruka vo vrecku znamená, že sa snaží zakryť svoju nervozitu. Je to však aj vyjadrenie istej ležérnosti.
Proxemika je osobná zóna, fiktívna bublina, ktorá obklopuje každého človeka. Inú, čo najväčšiu zónu máme pre ľudí, ktorí sú nám nesympatickí, inú pre neznámych. Najmenej sa odťahujeme od detí, rodiny, priateľov alebo veľmi blízkych ľudí.
Dotyk je dôležitý nielen pre deti. Aj dospeli potrebujú priateľské a láskyplné pohladenie. Nie všetci ľudia kvalifikujú dotyky rovnako, niektorí sa radi iných dotýkajú, a sú radi, ak sú dotýkaní. Sú to väčšinou ľudia extrovertní, priateľskí. Sú aj chladní a ostražití ľudia, ktorí nemajú radi dotyky iných. U tých prevláda podvedomé napätie, úzkosť a potlačované energie odstrkovaného dieťaťa.
Naše a cudzie inštinktívne správanie nám často vypovie o ľuďoch a situácii viac, ako priama reč. Ak sa chcú skryť nepravé pocity, väčšinou v mimike ich tvár nie je symetrická. Reakcie, ktoré trvajú dlhšie, ako sedem sekúnd, svedčia o nepretržitých pocitoch, či to už odráža porozumenie, alebo lož.
Veľa populárnych kníh sa venuje reči tela. Tento článok nemôže vystihnúť celú problematiku medziľudských vzťahov. Buďte viac všímaví a dozviete sa viac o sebe, ale hlavne ostatných.
