Sebaľútosť

Pristavíme sa pri niektorých ľuďoch a prvé, čo nám vravia je, aký je tento svet nespravodlivý, ako sa im nedarí, ako ich všetci odsudzujú a nemajú radi, prípadne ako ich všetci chcú okradnúť.

Všetci sme to zažili a určite aj vo vašom okolí sa takíto jedinci nachádzajú. Nepočúvajme ich. Oni sami by mali pochopiť, že keď sa nedokážu pozrieť pravde do očí, druhí im nepomôžu. Zbytočne budú svoje ranené srdiečko vylievať niekomu do náručia. Všetci sme si strojcami vlastného šťastia. Všetci máme možnosť vyniknúť. Či naberieme odvahu, alebo nie - je len a len na nás samotných. Stále sa opakovať o svojich neúspechoch, alebo o tom, akí sme nedocenení, nikam nevedie. Je najskôr nutné si vstúpiť do vlastného svedomia a urobiť si so sebou poriadky, tak nájdeme tú správnu cestu. Sebaľútosť je preukaz slabochov. Je to určitá závislosť na iných, aby si ich všimli.

Negatívna myšlienka

Svojimi sťažnosťami, ponosami, či rečami o sebaľútosti rozosievame negatívne semienka po celom okolí. U niektorých sa to už ani nedá nazvať slovkom semienka, ale hneď kokosovými orechmi. Šíria toto negatívum po celom okolí. Ďalší ľudia o jeho „kokosových orechoch“ rozprávajú a tým sa negatívum šíri ďalej a ďalej. Lenže zabúdajú, že síce škodia celému okoliu, ale najviac škodia sebe. Myšlienky priťahujú skutky a skutky sú výplodom našich myšlienok. Je to začarovaný kruh.

Naše myslenie nám vytvára náš život, ale zabudli sme, že negatívne myslenie nám dokáže aj dobre pokaziť zdravie. Sebaľútosť je negatívna, až chorobná myšlienka. Už pred 2000 rokmi bol v rímskych Antóniovych kúpeľoch nápis „Non hic curatur, qui curat” (Nenájde tu uzdravenie ten, kto si robí starosti).

Kto neriskuje, nevyhrá

Na základe nášho negatívneho myslenia si pritiahneme choroby. Každý raz ochorie. Menej, či viac. Keď začneme chápať, že choroba je prejavom opäť len našich nesprávnych myšlienok, budeme sa snažiť zmeniť naše myslenie. Sami musíme nájsť cestu, ako z tohto bludného kruhu von. Niekto miluje prírodu a dokáže sa nabaliť pozitívnou energiou vonku, medzi stromami. Niekomu stačí pohybovať sa medzi zvieratami, iní radi chodia do telocvične, potrebujú k svojej zmene pohyb. Len je treba niečo robiť. Niekedy sa musíme donútiť urobiť zmenu. Pravidelnosť, dochvíľnosť, sebaúcta, pracovitosť, či iné pozitívne vlastnosti sú našim vodcom a len tým, že budeme na sebe pracovať, sa dokážeme očistiť od takých negatív ako je sebaľútosť. Predstava, že každý človek v mojom okolí ma musí milovať a akceptovať, je mylná. My sami sa musíme postarať o to, aby nás malo okolie rado a aby nás s láskou vnímalo.

Už viac článkov na našej stránke bolo zverejnených o pozitívnom myslení, prípadne ako zmeniť svoje myšlienky, nechcem sa opakovať. Predsa len by som rada upozornila na to, že vždy, v každej situácii, v každom čase, či v každom veku sme schopní sa zmeniť. Stačí len zájsť do kníhkupectva, prípadne sa začať pohybovať medzi ľuďmi, ktorí dokážu ukázať ten správny smer, ale pokračovať v tom, to už musíme zvládnuť sami.