V detstve zrejme každý človek "narazil" na svet víl a elfov, poprípade škriatkov a ich dobrodružstvá i stretnutia s ľuďmi. V mnohých prípadoch u rozprávok a detstva aj ostalo. Ako je to však naozaj? Skutočne sú to len mýty a povery? Existuje spôsob kontaktu?
Nadprirodzené bytosti stále žijú všade vôkol nás, a to i v mestských podmienkach, nemusia to byť nevyhnutne víly, sú i iné entity a formy existencie. Čo sa však neustále mení, je naše vnímanie týchto bytostí, bohužiaľ, k horšiemu. Vnímavosť je neustále oslabovaná podmienkami a nátlakom dnešného spôsobu existencie. O samotnom kontakte potom nemôže byť ani reči. Naučiť sa obnoviť a rozvíjať duchovné zmysly natoľko, aby sme ich opätovne zahliadli a pochopili, je však možné.
Samozrejme v prípade víl, škriatkov a elfov môžeme rátať s výskytom v neosídlených prírodných podmienkach, i keď niektorí sa zdržiavajú i v ľudských obydliach a záhradách, či v pivniciach. Tak ako vo svete ľudí i tu vravíme o negatívnych a pozitívnych stvoreniach. Nájdu sa i zlomyseľné tvory a neprajníci, aj oni majú slobodnú voľbu svojej existencie a myslenia. Už ste niekedy mali na prechádzke pocit, že nie ste sami, alebo doma v kuchyni, ako keby vám niekto stál za chrbtom? Fúklo vám niekedy “niečo” do vlasov, hoci ste nikoho nevideli a vietor to nebol? Nuž, nebol to len pocit. Lesy, hory, skaly, háje, jaskyne, záhrady i domy sú plné tvorov rôzneho druhu a prejavov. Pravda je, že sú skutočné a môžete s nimi komunikovať. Stačí otvorená myseľ a trocha trpezlivosti a čoskoro začnete vo svojom okolí vnímať ich prítomnosť. Spojenie s nimi je rovnako prirodzené ako s inými ľuďmi, je to otázka záujmu a citlivosti.
Kúzla, zázraky a nadprirodzené bytosti sú reálne, dokonca by mali byť prijaté každým človekom, aby život ostal pekný a zázračný, otvorený novým vnemom. Nadprirodzené bytosti môžu byť vaším poradcom i učiteľom. Budú vás vnímať takých, aký ste, bez pretvárky a klamu. Dospelosť môže priniesť upustenie od istých vecí, nikdy by však nemala zatvoriť svet týchto bytostí a priznanie si “iných brehov” a svetov. Ak by sa tak stalo, strácame spontánnu radosť, hlbší zmysel, fantáziu, cit a vzdávame sa i zázrakov. Ostáva len starnutie fyzického tela bez rastu vedomia a ducha.
Nadprirodzené bytosti sa intuitívne dotýkajú prvopočiatočného akordu, ktorý znie niekde hlboko v nás. Preto je voľná príroda vhodnejšia na kontakt s nimi, oni sú tam doma a my sme otvorenejší zmyslom i inštinktom. Ako keby sme sa vracali domov, na chvíľu sa osviežiť, pozhovárať a s novými silami sa vrátiť do reality v našom podaní. Ľudia žijúci na vidieku alebo mimo civilizácie majú viacero vecí ľahších, ale i mestský človek smie zahliadnuť voľačo z iných sfér bytia. Určite ste už počuli o iných svetoch ako Avalon, Eden, Stredozem. Napadlo vás niekedy, či skutočne existujú, alebo je to len príliš živá fantázia ľudí? Pokiaľ život stratí všetky svoje tajomstvá, stratí i vitalitu, zdravie a my len prežívame. Všetci majú schopnosť tieto ríše vnímať. Ponoriť sa do príbehov o nich je dobrý začiatok. Koncentrácia a fantázia sa cvičia a my sa otvárame inému brehu a jeho obyvateľom. Vzdialenosť medzi nimi a nami je len tak veľká, ako si vnútorne určíme. Môžeme nájsť stále živé, ukryté hlboké pravdy a o sebe samých i v živote samom. Tiene v nás sa vyplašia a objaví sa svetlo. Zrazu máme dojem, že celá dlhá cesta za nami má svoj zmysel a začína sa niečo nové a plné, že znova dýchame akosi ľahšie. Zistíme, že sa vracia farba, tón i čaro ako keby nikdy neodišli. Osobne pocítite niečo vyššie mimo seba.
