Pre komunikáciu so svetom víl a inými prírodnými entitami je potrebná určitá vnútorná citlivosť. Vieme, že hlavne deti a zvieratá prirodzene vyciťujú v priestore iné bytosti, hoci neviditeľné. Všetko má svoje vibračné pole a komunikovať sa dá i formou telepatie, nielen slov.
Ako keby nás chceli naučiť, že v živote sa majú diať kúzla a zázraky, už ich samotná existencia je zázračná. Život predpokladá, že sa budú diať zázraky, inak sme vnútorne necitliví a pomaly zomierame nenaplnení. V dospelosti mnohé veci odkladáme nabok, ale nemali by sme stratiť ducha samotného detstva, pretože práve vtedy sme boli citliví k životu viac, než kedykoľvek behom života. Bez ducha detstva starneme bez zrenia a vlastných skúseností s iným svetom.
Kontakt s inými bytosťami sa dotýka hlbších častí v nás, nášho nevedomia, ducha, toho, kým naozaj sme. Zrazu neexistujú bežné role a masky, ktoré nosíme pre ochranu i účel. Oni vedia, kým sme a prijímajú nás práve takých. Preto ich najčastejšie vidia deti a ľudia s čistými úmyslami, lebo ich myseľ a srdcia sú ako kľudná hladina, nie rozbúrené more. V rozprávaní našich predkov je množstvo miest, kde sú iní obyvatelia, či už Avalon, Raj, Eden, Ríša mŕtvych - tieto príbehy vnášajú do života tajomstvo, a práve tajomstvo je vstupná brána k duši. Ten, kto sa pohybuje medzi dvoma svetmi je vskutku živý. Naša samoľúbosť a nevedomosť nám bráni čo i len pomyslieť na možnosť iných sfér a bytostí. Nepoznáme bytosti, ktoré nedokážeme ani vidieť, ani pochopiť. Vraví z nás strach a hlúposť, a preto popierame všetko živé a bijúce v nás samých i v živote. Svet má stále svoje dávne tajomstvá, len my o ne akosi prestávame stáť. A brána sa otvorí len odvážnym a čistým, presne ako v rozprávkach.
Na začiatok je potrebné si uvedomiť, že všetko má svoj príbeh, svoj vlastný tlkot srdca - ľudia, stromy, potok, miesta, rastliny, kamene… Chvíľu sa započúvať do cudzích rytmov je krásne. Nájdite si čas na rozhovor s existenciou. Vdýchne našej duši nový život - vedomejší, krajší vo vibrácii radosti a pokoja. Nie je to umelá sugescia s výsledkom v nenávratne, je to skutočný tep bytia. Energia v bytí umožňuje spoznávať a zažívať veci netušené mimo hmotného sveta. V tom momente sa začneme vylaďovať na energie a tep vôkol. Ten, v ktorom vládne mier a čistý úmysel - ten komunikuje so zvieratami i bytosťami vôkol, viac sa nevyčleňuje z priestoru, splýva s ním, je to hosť. Zmizne hranica dvoch svetov a získame prirodzený prístup k všetkému a všetkým, lebo sa stávame celkom všetkého. Nie je preto zvláštne, že častokrát je návštevníkom iných sfér obyčajný prostý človek, hoci pastier oviec, než vzdelaný mudrc.
Obyvatelia iných svetov sa o ľudí zaujímajú, majú množstvo schopností a vidia osud človeka ako na dlani, vidia aj to, kým naozaj je. Nemožno ich oklamať, nemožno s nimi vyjednávať. Oni nehrajú ľudské hry a drámy. Oni proste sú. Je neskutočne osviežujúce pobudnúť s nimi, hoci len na pár minút. Na začiatku sa nepribližujú, len sledujú. Vyciťujú. A neskôr prídu prvé známky ich prítomnosti, nežné pozdravy pre nás. Vánok vo vlasoch, pavučinka letiaca vôkol, pierko vtáka padnúce pred naše nohy. Dotyk na ramene, hoci pri nás niet nikoho. Rastlinky lepšie prospievajú a stromy dávajú viac plodov, vtáky radostne spievajú v záhrade. A potom zahliadneme rýchly pohyb alebo tieň tam, kde nebýval…
