Všetci sme určite zažili viac nevysvetliteľných javov medzi nebom a zemou. Žijeme vo svete predkov, ktorý sme podedili so všetkými dobrými i zlými energiami, s nedoriešenými tragédiami, s ktorými sa už dávno zomretí ľudia nevedia vysporiadať a nechcú si uvedomiť, že sú už len duše, ktoré ustrnuli niekde v medzipriestore medzi svetom živých a svetlom (nebom), kam máme dôjsť.
Celý náš svet sú len energie - ľahšie, ťaživejšie i tie tragické a materiálne. Mnohí žijeme na miestach, kde sa už predtým, hoci aj pred stáročiami, niečo udialo. Mnohé miesta ešte nemajú vyvanuté energie, na ktoré boli nasmerované zlé myšlienky, či nebodaj kliatby nielen na konkrétnych vtedajších ľudí, ale aj na lokalitu bez ohľadu na to, kto tam bude potom žiť.
Mnohí z nás sa budia na to, že im niekto zvoní na vchodové dvere, niektorí z nás počujú cudzie kroky či buchot, niekedy cítia zvláštne vône či smrad, cítia závan studeného vzduchu, či zazrú čierne chmáry. Niektorí sa toho len boja, iní zapália za bludnú dušu sviečku, ale najistejšie je dať za túto nešťastnú dušu odslúžiť zádušnú omšu, alebo najlepšie dať tri po sebe idúce. Väčšinou sa táto energia uvoľní a nájde cestu do svetla. Ak sa vám doteraz zjavovala v snoch, alebo ste sny mali ťaživé alebo nevysvetliteľné, prestanú. Stále platí to najosvedčenejšie, dať vysvätiť dom, byt alebo lokalitu kňazom. Samozrejme, aj kňaz musí veriť, že naozaj pomáha. No i to, bohužiaľ, nemusí byť v tomto svete až také samozrejmé.
Nepokojné duše mŕtvych klopú na dvere našej reality a dožadujú sa pomoci tak, ako sa hovorí, že topiaci sa i slamky chytá. Od októbra do Troch kráľov to pocítime viac. Duše mŕtvych príbuzných zvyčajne prestanú strašiť živých a odchádzajú do svetla, ak ich smútkom a žiaľom prestanú pozostalí držať v ríši živých. Vyčistite si svoje myšlienky a postarajte sa, aby došlo k odpusteniu v rodine. Nech dokončia živí to, čo už mŕtvi nestihli. Mŕtvi si musia uvedomiť svoju smrť, aj to, že sú už iba dušou bez tela a bez práva zdržovať sa vo svete živých. Niektoré nezaradené duše sú viazané ku konkrétnemu miestu (zvlášť pri tragédiách, čo sa im stali). Niektoré sú viazané na konkrétneho človeka alebo ľudí.
Vždy nám prídu do cesty výzvy, čiže skúšky, ktoré máme spraviť. Keď ich nezvládneme na prvý raz, vracajú sa vždy v ťažšej a ťažšej forme. Nevyhneme sa im. Príchody mŕtvych sú len výzva pre nás živých, aby sme veci, hoci aj nepríjemné, neodkladali. Naozaj nevieme ani dňa, ani hodinu. Nebojte sa, nepodliehajte strachu a hľadajte riešenia. Každý z nás má možnosť voľby. Uľahčite utrpenie sebe i mŕtvym. Nie je absolútne jediný a univerzálny recept na očistu seba, miesta alebo dávnej tragédie. Ak budete naozaj chcieť, tak vám to intuícia, či anjel strážny, napovie. Klasické sú hromničné alebo posvätené sviečky, svätená voda, trojkráľová krieda, soľ, rasca, vydymenie kadidlom,či šalviou, alebo len vrúcna modlitba počas zádušnej omše na ich uvoľnenie z tohto sveta.
Ale aby som nebola len v tejto vážnej rovine, poviem vám veselší príbeh. S rodičmi sme sa pred rokmi presťahovali do polodokončenej novostavby rodinného domu. Na posteli ležala aj moja dlhodobo nevládna starká. Keď sa v noci zhaslo svetlo, zazvonil zvonček. Mama vydrurchala otca, aby išiel otvoriť. Veľmi sa mu nechcelo, ale vrátil sa, že tam nikto nie je. Po chvíli sa zvonček ozval znova. Opäť sa vrátil, že tam nikto nie je. Mama zazrela v záhrade tmavý tieň. Hýbala sa už vysoko vyrastená kukurica a ríbezľové kríky. Zvonček sa ozval znova a zvonil a zvonil. Dlho i trhane, nepravidelne. V záhrade bol už aj šuchot a tieň. Už mi nebolo všetko jedno. Videla som, že ani rodičom nie. Mama vzala kutáč a otec lopatu a išli von. Akonáhle zažali svetlo, zvonenie prestalo. V záhrade, ktorá ešte nebola celkom oplotená, sa motala zatúlaná družstevná krava. Zvonček však do rána striedavo zvonil. Zrejme sa mama do rána modlila. Za denného svetla to prestalo, ale asi sa obávala, čo bude v noci. Už sa viac neozval. Mama dala odslúžiť omšu. Po rokoch, keď sa zvonček pokazil, našiel tam opravár vyschnutú kostričku malej myšky. Či zomrela od elektrického prúdu, či od hladu a ako sa tam vôbec dostala, ktohovie, vtedy však zrejme svojím pohybom spájala kontakty, vďaka čomu zvonček zvonil… Niekedy to nie je tak, ako sa to zdá.
Veľa je nevypovedaného v tomto svete, ktoré ani tí najväčší myslitelia a zakladatelia rôznych filozofických a náboženských smerov úplne nepochopili, aj keď nás o tom presviedčajú. Držte sa toho, čo sme dostali do vienka všetci a to je svedomie, intuícia, cit, súcit, logika a zdravý rozum. A na krk si môžete zavesiť prívesok s krížikom, kotvičkou a srdiečkom - symbolmi pre život - viera, nádej a láska.
