Aký je prvý krok k tomu, aby sme prekonali Satana, sataníka a ich tri verné sestry? Verte, že je veľmi jednoduchý. Keď ráno vstanete a leje, fúka vietor, nikto by ani psa do takého počasia nevyhnal, vy zareagujte asi takto...
I tento nečas je potrebný, vďaka ti zaň, Bože, možno by sme si mali uvedomiť, že dnešok je vhodný na vnútornú očistu, nuž zaradíme si ju do svojho programu…je síce nabitý, ale pár minút sa nájde…ešte raz, vďaka Pane za dobrú myšlienku, verím, že čoskoro vyjde Slnko, ako po každom daždi, ako po každom hromobití…
Ak ste učiteľom a nesiete zodpovednosť za vám zverené dietky, vymyslite si spôsob výučby tak, aby zahrnoval čo najmenej stresu a strachu, choďte na kurzy Waldorfu, Montessory, ale i sami tvorte, veď v prvom rade ste Tvorcom a Stvoriteľom, ste obdarení obrovskou silou lásky, ktorá nesie v sebe zrod geniálnych myšlienok! Odbremeňte sa od pochybností o tom, čo všetko nie je možné. Uvedomte si, že všetko je možné, že niet na svete choroby, z ktorej by nebolo východiska, ktorá by nebola vyliečiteľná, zároveň si uvedomte, že za všetko, čo ste utŕžili, ste si zodpovední iba vy sami vďaka beztrestnému fungovaniu tajomných síl troch sestier, ukrytých v každom jednom z nás. Už to, že si to uvedomíme, že túto možnosť pripustíme, dali ste sa dobrou cestou, von z problémov, von z nešťastia a bezsenných nocí. Pravda, každý stojí na inej strane pohľadu na našu symbolickú vázu, a preto každý musí odstrániť inú podobu svojich vnútorných troch sestier. Niekto potrebuje psychológa, iný energiu reikki, tamten fytoterapiu, iný zasa rehabilitáciu. Ale nezabudnite, že najlepšie je mať z každého rožku trošku!
Vo svojej škole rada uvádzam ako príklad rozprávočku o holubičke a svini. Čítajte pozorne a rozmýšľajte:
Bol raz jeden nádherný hospodársky dvor, na ktorom žilo mnoho rozličných zvierat. Pýchou hospodára boli nádherné poštové holuby. Jeden z holubov, holubička Fortúna sa však spriatelila zo sviňou Angelikou a to by ste mali vidieť, čo všetko tieto dve postvárali. Vždy si rozprávali zážitky z celého dňa. Sviňa opisovala holubičke svoje prízemné zážitky z dvora, ako si pochrápala na hnojisku, aký perfektný šrot zožrala, ako ju gazda potľapkal po tučnom zadku. Holubička Fortúna zasa opisovala svini Angelike život z nadhľadu: kadiaľ lietala, aké ďalšie dvory videla, ako ju pohladila zamilovaná dievčina a ako zobkala z ruky samotnému zámockému pánovi. Sviňa vždy počúvala holubičku s otvorenou papuľkou, veď také zážitky nikdy nemohla prežiť, ako dobre, že má takú skvelú kamarátku, ako je holubička. Jedného dňa si povedali, že sa navzájom navštívia, uhostia a obdarujú tým najlepším, čo majú. Prvá teda mala na návštevu prísť Fortúna k Angelike. Svinka ani nemohla zaspať od tuhého premýšľania, čím by asi tak mohla potešiť svoju dobrú priateľku, či jej bude chutiť šrot, alebo ukuchtiť zemiakovú kašu? A čo takto pomyje? Napokon sa rozhodla pre zemiakovú kašu, veď Fortúna má taký maličičký zobáčik, toto je jediné jedlo, čo sa jej bude jesť ľahko. Ale ako predjedlo jej ukáže svoje najmilovanejšie kráľovstvo a tým je parádne blatko na hnojisku pri jej chlieviku. Veď keď sa vyváľajú v blate, určite im aj obed pochutí lepšie! A tak nadišla chvíľa, kedy Fortúna zlietla na zem. Vyobjímala svojimi krídelkami Angeliku a s radosťou si vypočula návrh programu tejto nezvyčajnej návštevy. “Najprv pôjdeme do hnoja?” Opýtala sa holubička bez zaváhania, “ale veď po tom neustále túžim! Vždy mi to opisuješ ako najlepšie, čo na svete existuje, poďme teda!” Ale keď sa priateľky ponorili do bahna rozkoší, sviňa si po chvíli uvedomila, že nikde nevidí holubičku! Čo sa jej asi mohlo stať? A v takom nádhernom, takmer kráľovskom prostredí? Rozprávka nekončí happy-endom. Správne tušíte, holubičke sa zlepili krídelká, bahno ju vtiahlo dnu a utopila sa.
Ani vy teda nikdy neskúšajte to, čo nie je vašim prirodzeným prostredím, neskúšajte vykonať skutok, na ktorý už nie ste stavaní, lebo dopadnete presne ako holubička. Kto už raz získal nadhľad, môže veľa prospešného urobiť pre toho, kto sa zdržuje pri zemi, ale musí odolať pokušeniu správať sa podľa jeho pravidiel. Napokon, zlodej nemá výčitky svedomia z krádeže, ale ten, kto krádežou opovrhuje, môže práve vďaka výčitkám svojho svedomia umrieť. Na to nikdy nezabudnite.
