Dnes majú sviatok Michalovia, ktorých voláme po domácky Mišo, Miki, Mekky alebo aj inak. Málokto vie, akú silu v sebe skrýva toto bežné meno. Má totiž silu Slnka a najmocnejšieho archanjela spomedzi všetkých archanjelov, ktorý vládne dokonca i nad smrťou. Dáva nám všetkým nádej zvíťaziť nad strachom zo smrti a veriť, že duša človeka je nesmrteľná.
Ak vidíme padať hviezdu z neba, uvedomme si, že zakaždým, keď sa v nás tvorí červená krvinka, vlastne milióny krviniek obsahujúcich železo, fakticky padá aj v nás hviezda. To je naša sila, ktorú nám dávajú svetlé bytosti a archanjel Michael svojím rozžeraveným ohnivým mečom. Toto je vlastne vnútorná súvislosť človeka s vesmírom. Z nervovej organizácie, ktorá prestupuje ľudské telo, a to hlavne na jeseň, pozorujeme veľké vyžarovanie sulfuru, čiže síry smerom k mozgu. Je to modravo-žltý proces sírnej atmosféry v tele človeka, ktorý tiahne z dolnej časti človeka zhora k hlave. Zhora cez hlavu vyžaruje proces vytvárajúci železo. To sú tie roje meteorov, ktoré idú dolu do živej krvi človeka.
Človek si musí uvedomiť, že má vedome používať meteorické sily svojej krvi. Sviatok Michaela, čiže tiež aj Slnka, má sláviť ako sviatok svojej vnútornej sily a iniciatívy, ktorý ho má viesť k nesebeckému uvedomovaniu si seba samého. Má byť teda spojením poznania prírody s pravým duchovným vedomím. Stať sa pánom svojho procesu, nechať v sebe rásť všetko, čo má rásť, proti pohodlnosti, proti úzkostlivosti a na druhej strane k vnútornej iniciatíve, k slobodnej, silnej, statočnej vôli.
Sám vesmír nám vtedy maľuje obraz Michaela s drakom, ten majestátny, legendárny v pravej farbe a svetle. Drak v modravo-nažltlých sírnych prúdoch a nad ním sa dvíha Michael so svojím ohnivým železným mečom. Nenechávajme tento priestor vyplnený svojimi ľahostajnými oblakmi myšlienok, ale pridajme zo svojho srdca porozumenie, cítenie a vôľu byť účastní tohto procesu a nepodľahnime temným silám v sebe. Máme ich všetci. Už úprimným priznaním si, že ich máme, urobíme prvý krok na ceste k Svetlu. Nič ľudské nám totiž nie je cudzie a na sto percent nemôže za seba nikto ručiť! Ak padneme, máme si to priznať a neopakovať donekonečna svoje chyby a vyhovárať sa na ľudské slabosti.
Človek vybudoval toho v hmote za posledné tri storočia mnoho. Začal využívať vo veľkom kov, železo, ale zabudol na Michaelské železo v sebe - pevnú vôľu, kde má pravé srdce a správne cítenie. Podľahol temným silám, padol do hĺbky hmoty a zabudol na duchovný svet, a tým i na Michaela a jeho pomoc, ktorá prichádza každý deň a nedá sa prehliadnuť. Kde je? Slnko vychádza každý deň počas celého roka. Jeho lúče nám jasne dávajú na známosť, že je tu, tak blízko pri nás a čaká, že s ním budeme aj my spolupracovať.
