Čo vás napadne ako prvé pri zmienke o Keltoch? Hodiny dejepisu, dávny závan divokých kmeňov, alebo Asterix a Obelix? Nuž, všetko je to pravda, no Kelti boli i významní a rozhľadení liečitelia. Práve o tomto umení budeme hovoriť a pátrať.
Všetko v Európe má zrejme keltské korene, pravdaže ak opomenieme pohanských predkov. Boli tu síce pred Keltmi, ale znalosti o nich sú tak chabé, že sme vlastne prišli o svoje spirituálne korene. V tomto zmysle sme všetci tak trochu Keltmi. Do Európy prenikli pri svojom rozsiahlom putovaní z Ázie asi v 13. storočí pred Kristom. Preto je i nápadná podobnosť niektorých ich praktík s tibetskou a indickou medicínou. Smolou pre Keltov bolo, že nikdy nevystupovali ako ucelený, vojensky zjednotený a organizovaný celok, alebo štát. Preto podlahli prísne vycvičeným a poslúchajúcim Rimanom, ktorí vyhrali i svojím plánovitým jednaním.
V oblasti keltského liečiteľstva sme stále len na počiatku odhalených znalostí. Vieme, že využívali dychové praktiky, konkrétne cvičebné zostavy, aj keď oni tomu zrejme vraveli inak. Poznali i pôsobenie farieb a vibrácií, dokonca manipulovanie s predmetmi pomocou sily mysle. To samozrejme ovládali len nemnohí, tajne zasvätení, po mnohoročnom výcviku a skúškach čistoty úmyslov. Poznali veľa amuletov a talizmanov, pôsobenie rastlín, stromov, nadprirodzené bytosti a kontaktovanie sa s nimi a samozrejme záhrobný život. My môžeme využívať mnohé ich poznatky, ktoré nám nebudú pripadať až tak cudzie. Patrí medzi ne pozitívne myslenie, hľadanie dôvodov ochorenia v celkovom stave pacienta, jeho celistvosti, či rozpoltenosti, ale i v karmických podmienkach. Nepotláčame tak len konkrétne znaky ochorenia, ale hľadáme zdroj a jeho príčinu, aby sme mohli odstrániť ohnisko bolesti zo života. Podieľa sa na tom sám pacient, nevkladá sa slepo a dôverčivo do rúk lekára, ale do vlastnej podstaty, čo je výzva sama osebe. Samozrejme vyžaduje si to i istú pripravenosť človeka na tento proces. Bez viery a presvedčenia, bez práce s vlastnou mysľou a vôľou k životu to nepôjde.
Experti v keltskom liečiteľstve boli druidovia. Ich poznatky a možnosti boli obrovské, úzko späté so samotnou spiritualitou života. Vravíme o skutočnej, nie tušenej, spiritualite. Vedeli presne, ako čo vzniká, a čo za čím nasleduje, nestrieľali naslepo. Ich pomoc a techniky boli geniálne.
Duša a telo sú jednota a treba ju znova nastoliť, ak je rozpoltená. Ak máme fyzické potiaže a bolesti, sme chorí, vypovedá to mnoho i o našom duševnom stave a štýle života, presvedčenia, o tom, kde chybíme a prečo práve to naše ochorenie začalo. A tiež nesie informáciu o tom, kde stojíme na mieste a čo nie je dobré v našom živote. Choroba je neprirodzená pre človeka, je to znak necelistvosti. Nemožno si preto vystačiť len s liekmi a potláčaním príznakov, ale vykoreniť príčinu i z mysle. Problém spočíva v tom, že druidovia predávali svoje znalosti výhradne ústne vyvoleným žiakom, ktorí prekonali mnohoročný výcvik a učňovstvo. V tomto zmysle sa môžeme spoliehať len na intuíciu a kolektívne nevedomie, v ktorom sú všetky poznatky ľudstva trvalo obsiahnuté. Pre bežného človeka to však predstavuje problém. Nielen kvôli koncentrácii, ale i samotnom skreslení získaných poznatkov, ktoré smú byť polovičaté, alebo dokonca nesprávne. Čo sa však s istotou dochovalo, sú spisy, ktoré obsahujú základné ľudové liečiteľské postupy a princípy, ktoré fungujú i dnes. Preto stačí skutočne len dobrá vôľa a snaha si pomôcť.
Žiadne písmo sväté, konkrétna ucelená učebnica znalostí druidov neexistuje dochovaná dodnes. Tradičná keltská, dvadsať rokov trvajúca učňovská príprava druidských dorastencov mala charakter komplexnej prípravy a praxe. Adepti sa učili liečiteľstvu, spiritualite, náboženstvu a mágii, ale ovládali i vtedajšie právo (zákony spravodlivosti), hudbu a politické otázky tých čias. Boli teda i sudcovia a vyjednávači, tí rozumní a spravodliví v občianskych radoch. Samozrejme po absolvovaní samotnej školy.
Jednou z prvých myšlienok keltského svetonázoru je žiť bez agresie a mieru, prirodzene splynúť s okolím a neprelievať krv. Boli síce porazení Rimanmi, ale mnohí Rimania mali a majú keltskú krv vďaka vzťahom medzi ich predkami. Prispôsobili sa prevládajúcej kultúre tých čias a to predtým, ako by mala byť preliata posledná keltská krv. Hľadali zmysel života bez boja, učili sa od iných národov, vzali si za svoje, čo sa im zdalo rozumné a prispôsobili sa väčšine. Vydať sa cestou druidov preto znamená riešiť svoje problémy sám, bez toho, aby sme ubližovali iným. Vynaložiť celé úsilie a vôľu na to byť tak dobrý, ako je to len možné, mať súcit, ale nie pasívnu letargiu, chrániť si svoje, ale prijať i kompromis. Učiť sa z porážok a neviniť iných a nehľadať výhovorky. Porážka má jediný zmysel - má nás naučiť, čo musíme nabudúce urobiť lepšie. Šťastie v tomto poňatí nazývame výzvou k harmónii.
