Oddávna sa verilo, že posledné aprílové a prvé májové hodiny sa prebudia živly: zem, oheň, voda a vzduch. Čas lásky, spojenia muža a ženy sa oslavoval tancom a ohňom. Slávenie sviatku 1. mája siaha hlboko do pradávnej minulosti ľudstva.
V starom Ríme bola táto noc zasvätená Flóre, bohyni všetkých kvetín. Z dávnych časov sa zachovalo na májové dni množstvo rituálov a zvykov v rôznych častiach sveta. Prvý májový deň Rimania uctievali aj Lary, strážcov domácností a rodín. Na ich oltáre sa vešali vence, zapaľovalo sa kadidlo, členovia rodín sa venovali jeden druhému. Májový kvet je orgován, ktorý si ľudia nosili domov. Uvoľňuje energiu a spája domov s prírodou.
V tento čas (30. apríl) sa každoročne, podľa starej keltskej tradície, slávi sviatok Beltane alebo Walpurgina noc. Walpurga je germánska bohyňa a patrónka čarodejníc. Bola bojovníčkou proti temným silám, ktoré vládli počas obdobia zimy.
Kresťanstvo z nej spravilo svätú Walpurgu (pôvodne Valborgu), anglosaskú sväticu z 8. storočia. Oheň, symbol očisty a podpora astrálneho božstva, tak pomyselne pomáha zahubiť zlo a nečisté sily, ktoré panovali počas dlhých zimných nocí.
Walpurgina noc je veselý sviatok. Muži zapaľujú ohne a ženy okolo nich tancujú a tešia sa. Zdobia seba, ale aj svoje obydlia zelenými vetvičkami zo stromov a papradia.
Noc bola plná kúzel a čarovania. Nesmela chýbať aj svätená voda, krieda a slama. Pre snúbencov a dvojice sa nasledujúci mesiac máj stal symbolom voľnosti, sexuálnej plodivej sily a milostných hier. V tomto období sa uzatvárali aj manželstvá na tzv. ”skúšobnú dobu”, ktoré potom trvali jeden rok a jeden deň. Keď zväzok nefungoval, tak sa mohla dvojica bez problémov rozísť. Traduje sa, že ak splodila dvojica počas tohto sviatku potomka, bol vždy v živote šťastný a úspešný. Z týchto dôb nám ostal ešte zvyk bozkávať milých pod čerešňou, alebo iným rozkvitnutým stromom.
Pôvodne, teda pred prijatím kresťanského kalendára, sa tento sviatok slávil v noci prvého splnu po jarnej rovnodennosti. Neskôr sa však ustálil dnešný termín, ktorý súvisí aj s čiastočným pokresťančením tohto sviatku. Jeho základom bola jarná oslava plodnosti a nástupu letného obdobia. Človek mohol vtedy od duchovných síl získať pomoc, ale mocnosti mu mohli aj ublížiť. Ľudia preto museli chrániť svoje sídla pred neželanými útokmi. Nocou sa preto nieslo práskanie bičom a pred brány gazdovstiev sa vystrčili metly. Ohne zas mali moc očistiť človeka od hrozby nákazy. Kto prešiel pomedzi dva horiace ohne, ten bol na nasledujúci rok očistený od choroby. Iným zvykom bolo ”upaľovanie bosorky“. Prvé májové ohne mali zahnať aj zlé sily, ktoré spôsobovali neúrodu, prinášali krupobitie, či odoberali kravám mlieko.
30. apríla sa na kopcoch pri dedinách celej Európy rozhoreli vatry a nastal večer čarodejníc.
Cez tento sviatok je príroda na vrchole svojich síl. Energie, vibrácie zosilnejú hlavne v noci. Ľudia vzývajú sily dobra, aby zmohutneli a porazili sily zla. Staré národy verili, že v túto noc sa zmaterializujú bytosti, ktoré ľudia vytvorili svojou predstavivosťou. V tú noc, ktorá kedysi patrila Veľkým matkám – bohyniam, si mohli želať, aby sa prejavili.
V stredoveku sa verilo, že je to noc stretávania bosoriek, ktoré sa natierali masťami a rastlinnými výťažkami, aby sa dostali z telesného väzenia. Všetko však muselo byť bez soli, ktorá neutralizuje účinok drog, symbolizuje nesmrteľnosť a je prostriedok proti silám zla.
S Walpurginou nocou sa spájali aj erotické obrady. Ľúbostný akt na poli (hoci neskôr len v náznaku), mal preniesť ľudskú plodnosť na roľu. Podobné obrady poznáme z celej Európy a vlastne z celého roľníckeho sveta.
Myseľ a ľudí spred storočí bola plná fantázie a personifikácie a strachu z nepoznateľného. Nebola zdegenerovaná výplodmi našich filmárov. Preto i ich rady a myslenie je prispôsobené ich dobe.
Svoj domov ochránite pred magickými vplyvmi, ktoré sú 1. mája zvlášť silné, ak:
Legendy hovoria, že o polnoci pred sv. Filipom a Jakubom, mali zlé sily moc škodiť ľuďom, ale dali sa aj nájsť poklady. Aby sa hľadajúci pred silami mohol brániť, musel mať pri sebe kvet z papradia, svätenú kriedu a i ďalšie magické predmety.
Aj zvyky na Slovensku sa spájali s oslavou jari, plodnosti a životnej sily. Vymetala sa nečistota z chlievov a obydlí. Upratané priestory sa zdobili zelenými halúzkami, pokiaľ možno pichľavými, zabraňujúcimi vstupu nečistých síl.
K zvykom, ktoré sa v mnohých obciach dodržiavajú dodnes, patrí stavanie májov, praktizované v noci z 30. apríla na 1. mája. Máje sa stavali na námestiach, ku kostolu, alebo krčme, ale i pred domami, pod oknami alebo na dvoroch. Mládenci vtedy priniesli a postavili dievkam – každý svojej vyvolenej – pred okná stromček, zvyčajne brezu. Na máj sa vyberal aj pekný vysoký smrek alebo jedľa. Vršok mája bol ozdobený stužkami. Niekedy naň priviazali fľašu pálenky. Zároveň jeden veľký májový strom stál uprostred dediny, okolo ktorého sa tancovalo. Májový strom bol jednak symbolom plodnosti prírody prinesenej človeku, jednak bol ”stromom života“, osou, okolo ktorej sa krútil svet. Posledný májový deň sa máje dávali dole (váľali sa).
Všetky ľudové obrady boli úzko spojené s dennodenným bojom o chlieb, lásku, prosperitu. Čo sa nám dnes zdá ako kultové, magické, či naivné, bolo vtedy bežným chápaním takto cítiaceho človeka. Spontánne bolo vnímanie prírody. Na nutnosť sa odpovedalo vytváraním krásna v jeho najrôznejších slovných, piesňových, či materiálnych - vecných prejavoch. Ťažko sa dnešný človek vžije do myslenia vtedajšieho. I ten túžil po krajšom živote, zmene k lepšiemu, odbremenenia. Nový silný, hrejúci oheň, očistená voda, živý rastúci strom, obnovený vyupratovaný príbytok, poorané polia, jarnou vlahou voňajúci vzduch, oslepujúce slnečné lúče, tajné túžby a želania boli články nekonečného optimizmu a viery v nekonečnú silu a líniu života.
