Modlitby, meditácie a spevy sveta

V ťažkých časoch sa častejšie zamýšľame, rekapitulujeme a snáď aj viac modlíme. Hľadáme svoj duševný pokoj prostredníctvom modlitieb. Útechu nám poskytuje naša viera v duchovný život a nádej, že každému z nás prináleží dobro a šťastie.

Až keď je človek v problémoch, i tých zdravotných, je sila jeho prosby cez modlitbu silnejšia. Pre všetkých však je to Svetielko v tmách. Tolerantnejší buďme k iným i k modlitbám iných. Prinášam krátky výber. Snáď vás niektoré chytia za srdce. Nech nám všetkým príde do dušičiek viac životodarnej energie, získanej i cez cestičku modlitby k takej predstave božej sile univerza, ktorej veríte. Najsilnejšia modlitba je i tak pár úprimných myšlienok, ktoré si vzdychnete.

Motto

“O nadnebeských končinách dosiaľ žiadny básnik nenapísal hymnus a taký hymnus, ktorý by bol hodný týchto končín, ani nenapíše. Vec sa má totiž tak - treba mať odvahu povedať pravdu, a to najmä vtedy, keď sa o pravde hovorí, že toto miesto náleží skutočnosti, ktorá je vskutku bez farby i tvaru a nemožno sa jej dotýkať a zbadať ju môže len rozum, ktorý vládne v duši, pretože je to kráľovstvo pravých znalostí. Práve tak, ako božia myseľ, ktorá sa živí čistým rozumom a vedením, i myseľ každej duše, ktorej záleží na tom, aby dostala, čo jej patrí, keď zbadá po čase podstatu bytia, raduje sa z nej, živí sa pohľadom na jej pravdu a stále sa jej vodí dobre, kým ju kruhový pohyb odnesie na to isté miesto. V obehu stretáva čistú spravodlivosť, vidí múdrosť, poznáva vedu, nie však tú, s ktorou sa spája vznikanie, ani tú, ktorá v rôznych podobách súvisí s tým, čo my nazývame bytím, ale skutočnú vedu o veciach, ktoré naozaj sú. Keď sa duša rovnakým spôsobom oboznámi aj s inými pravdivými skutočnosťami a nasýti sa nimi, opäť sa ponorí do vnútra nebies a vracia sa domov.”

(Platón)

Láska, šťastie

“A čo by som ľudskými jazykmi hovoril, aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som iba cvendžiacim kovom a zvučiacim zvonom.
A čo by som vedel aj provokovať a znal všetky tajomstvá a mal všetko možné poznanie, a čo by som mal takú vieru, že by som hory prenášal, a lásky by som nemal – nič nie som.
A čo by som rozdal všetok svoj majetok, i telo si dal spáliť, a lásky by som nemal, nič mi to nepomôže.
Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, láska sa nevypína, nenadýma sa; nie je neslušná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nezamýšľa zle, neraduje sa z neprávosti, ale teší sa s pravdou; všetko znáša, všetkému verí, všetkého sa nádejá, všetko pretrpí.
Láska nikdy neprestane. Kdežto proroctvá sa pominú, jazyky umĺknu, poznanie sa pominie. Lebo sčiastky poznávame a sčiastky prorokujeme, ale keď príde dokonalé, čiastočné sa pominie.
Keď som bol dieťa, zmýšľal som ako dieťa, usudzoval som ako dieťa, ale keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby.
Doteraz totiž vidím len hmlisté obrazy, akoby v zrkadle, ale potom tvárou v tvár…
Doteraz poznávam čiastočne, ale potom poznám tak, ako aj mňa poznal (Boh). Teraz však zostáva viera, nádej, láska, to troje ale najväčšie z nich je láska.”

(s. 32, Hymna lásky, Prvý list korintským)

“Pravá láska vždy začína v sebe samom...”

(s. 41, Dekrét kutnohorský)

“Jediným kritériom je láska.”

(s. 41, Carlo Carreto)

“Žiť bez lásky znamená vlastne nežiť.”

(s. 41, Jean Baptiste Moliére)

“Ak sa milujú dvaja ľudia, neznamená to, že sa ich dva subjekty rozpúšťajú, rozplývajú jeden v druhom, že sa odvracajú od všetkého ostatného, a tak vidia svoj jediný objekt jeden v druhom. Milovať sa, to naopak znamená, že sa milujúci navzájom tak zblížia, že obaja majú rovnakú perspektívu. Milovať sa neznamená vzájomne hľadieť na seba, ale znamená to hľadieť spolu tým istým smerom.”

(s. 44, Jean Lacroix)

“Odpúšťame, dokiaľ milujeme.”

(s. 44, Francois de la Rochefoucauld)

“A riekol Majster:
Bez ľudskosti nemožno znášať ani šťastie ani nešťastie.
Kto je ľudský, tomu jeho ľudskosť prináša mier mysle!
Preto:
Svoju múdrosť zakladajte na ľudskosti.

Postoj ušľachtilého človeka k svetu je takýto:
nikdy si nevšíma, čo stratí a čo získa, ak je to spravodlivé!

Ak stretneš DOKONALÉHO ČLOVEKA, uvažuj, ako by si sa mu vyrovnal!
Ak stretneš nedokonalého človeka, vojdi do seba a skúmaj sa!

Kým rodičia žijú, neopúšťaj ich!
A ak ich predsa musíš opustiť, neodchádzaj na neznáme miesto!”

(s. 47, Konfucius)

“Ak chceš, Ráhul, vykonať nejaký skutok, napred musíš uvážiť: Nebude tento čin, ktorý chcem vykonať, ťažiť mňa samého? Nebude ťažiť iného človeka alebo nebude ťažiť nás oboch?
Keby si Ráhul, takto uvažoval a poznal, že čin, ktorý chceš vykonať, by ťažil teba samého, alebo že by ťažil iného, alebo že by ťažil vás oboch, že teda tento čin je zlý, spôsobuje utrpenie a má za následok utrpenie, potom Ráhul, takýto čin zaiste nesmieš vykonať.
Ale keby si, Ráhul, uvažoval a spoznal, že čin, ktorý chceš vykonať, by neťažil ani teba, ani nikoho iného, ani by neťažil vás oboch, že tento tvoj čin je dobrý, že spôsobuje šťastie a že má za následok šťastie, potom Ráhul, taký čin musíš vykonať.”

(s. 50, Buddha, Madždžhimanikájó)

“Čisti to moje srdce. Hrdzavie.
Len Tvoja Láska o tom dobre vie.
Len Tvoju Lásku hrdza nechytá.
Taká je svieža, ako rakyta.
Kyrie elesion.
Čisti ho. Proti mojej vôli snáď.
Mnohokrát človek hrdzu mal by rád.
Čisti ho, čisti, čisti do smrti.
Nech zajagá, alebo sa rozdrtí.
Kyrie elesion.”

(s. 59, P. O. Hviezdoslav)

“Kto nikdy slzou neskropil svoj chlieb,
a nočný smútok zúfalého väzňa
na loži chmúrnom nepreležal bez sna,
o tebe nevie, tvrdý nebies sklep.

Ty bytie dávaš kráľom, žobrákom,
a dívaš sa, keď po ľudsky len hrešia,
a trpíš, človek vo víre keď klesá,
veď o pomstu hriech volá k oblakom.”

(s. 63, P. O. Hviezdoslav)

“Nič nie je také nízke a žalostné na zemi, ako ja sa cítim bez Teba.
Čo ako vysoká je moja snaha, predsa ako slabá je sila, keď musí prosiť o zľutovanie.
Môj drahý Pane, jedine Teba volám o pomoc.”

(s. 65, Michelangelo)

“Ó, Ty všemilujúci Otec, zavolaj ma späť ku sebe a nemlč už...!”

(s. 65, J. W. Goethe)

“Cítiš sa spútaný. Snívaš o úniku. Daj si však pozor na preludy! Ak chceš uniknúť, neutekaj: radšej prehĺb tú trochu miesta, ktorá ti je daná: nájdeš tam Boha a všetko.
Boh sa nevznáša na obzore, drieme v tesnom priestore teba samého. Márnosť uteká, láska prehlbuje.
Ak unikáš zo seba samého, tvoje väzenie pobeží s tebou a cestou ťa vo vetre zovrie ešte viac: ak sa ponoríš do seba samého, otvoria sa ti dvere raja.”

(s. 68, Gustave Thibon)

“Dnes sú dve veľké triedy ľudí: veriaci a neveriaci, kresťania a nekresťania. Veriaci majú mravnú oporu, sú šťastní, spokojní a so životom umiernení, ale z neveriacich len máloktorí nájdu v živote oporu, ktorú by bolo možno približne prirovnať k pozitívnemu náboženstvu.  Týmto máloktorým stačí ”mravná anarchia“; väčšina v rozumovej a mravnej anarchii hynie.”

(s. 68, T. G. Masaryk)

Správny život

“Boh poskytuje bohatstvo a múdry človek ho zachováva. Kto sa dokáže ovládať, má odmenu za všetky dobré rady. Telom bez ducha je hlúpy syn, ktorého jeho otec riadne nevychoval. Nevieme, aká bude smrť a život zajtra. Ak zomrie človek v polovici života, bol to úmysel boží.”

(s. 72, Zo staroegyptských papyrusov)

“Rozvíjať ducha znamená formovať charakter a umožniť človeku dopracovať sa k poznaniu Boha a k sebapoznaniu. Bol som presvedčený, že toto je podstatná zložka výchovy mládeže a že všetka výchova bez pestovania ducha je márna a môže byť dokonca škodlivá.”

(s. 72, M. K. Gándhí)

“A riekol Majster:
V pätnástke som myslel iba na štúdium,
v tridsiatke som našiel miesto v živote,
v štyridsiatke som stratil pochybnosti,
v päťdesiatke som pochopil vôľu nebeského osudu,
v šesťdesiatke som sa jej stal poslušný
a v sedemdesiatke sa môžem dať viesť túžbami svojho srdca
bez toho, aby som sa obával, že obídem, čo je SPRAVODLIVÉ!”

(s. 73, Konfucius)

“Je zbytočné hľadať spokojnosť, ak ju človek nenájde v sebe samom.”

(s. 74, Francois de la Rochefoucauld)

“Keď človek stratí pravú prirodzenosť, čokoľvek sa môže stať jeho prirodzenosťou; takisto ako čokoľvek sa pre neho stane opravdivým dobrom, keď opravdivé dobro stratí.”

(s. 86, Blaise Pascal)

Prosba o pokoj

“Ó, prameň pokoja v mojom srdci,
Ó balzam mlčania,
priveď ma ku Skutočnosti od neskutočnosti,
priveď ma ku Svetlu,
vyveď ma z temnôt,
vyveď ma zo smrti do Nesmrteľnosti!

Učiň ma tak pokojným, ako je nebo nad horami,
učiň ma tichým, ako hory v lete,
učiň ma rýchlejším než najrýchlejší let ľudskej myšlienky!
Tam, kde sa túžby utíšili,
tam mi daj žiť!”

(s. 90, Modlitba zo Severnej Indie)

Oslava Boha

“Volajte na slávu Bohu, keď večer zastihne vás a keď ráno precitnete
- Jemu patrí chvála na nebesiach i na zemi –
a keď k večeru sa chýli a keď poludnie máte.
On dáva povstať živému z mŕtveho a mŕtvemu zo živého
a oživuje zem po jej smrti. A podobne aj vy budete z hrobov vyvedení.
A patrí k jeho znameniam, že stvoril vás z prachu,
a hľa, keď ľudstvom ste sa stali, po zemi ste rozptýlení.
A patrí k jeho znameniam, že vám z vás samých manželky
stvoril, aby ste u nich pokoj našli.
A vložil medzi vás lásku a dobro – a veru sú v tom znamenia pre mysliacich ľudí.

A Jemu náleží všetko, čo je na nebesiach i na zemi,
a všetci sú mu pokorne oddaní.
A On je ten, kto zahájil život prvým stvorením a potom
to opakovať bude – a to je preňho veľmi ľahké. On príkladom je
najvyššieho na nebesiach a na zemi a On mocný je i múdry.”

(s. 136, Korán, súra 30)

“Milostivý Ježiši Kriste, priťahuj nás slabých k sebe, lebo Ťa nemôžeme nasledovať, ak nás nepriťahuješ Ty. Daj myseľ udatnú, aby bola hotová, a ak bude telo slabé, svojou milosťou predchádzaj, sprevádzaj a nasleduj. Lebo bez Teba nemôžeme urobiť nič a najmenej môžeme ísť kvôli tebe na krutú smrť. Daj ducha hotového, srdce nebojazlivé, vieru pravú, nádej pevnú a lásku dokonalú, aby sme pre teba svoj život nastavili v plnej trpezlivosti a s radosťou. Amen.”

(s. 144, Ján Hus)