Všetko so všetkým súvisí a v medziľudských vzťahoch to platí predovšetkým. Vzájomné väzby sú dlhodobé a fungujú v rôznych súvislostiach. Všetky sú však podmienené ľudskou povahou, výchovou, prostredím, ekonomickou situáciou, či príslušnosťou k väčšej skupine, štátu...
Nikdy nikto nebol ideálny a nemá, ani nemôže mať ideálny život. Vždy nám niečo bude chýbať, niečo nebude celkom v súlade s našimi predstavami, vždy budú nejaké prekážky, problémy, komplikácie. Vždy to bude tak, akoby sme kráčali. Život je predsa cesta a my len jednou nohou budeme vpredu. Druhá noha bude vždy tá, ktorá je síce vzadu, ale je stabilná, drží nás. Tá, ktorou vykročíme, to sme my. Tá zadná, istiaca, to je naša minulosť, naši rodičia, príbuzní, zázemie štátu, prírody, vesmíru, viery…
Letné mesiace júl a august sa nesú v znamení slnečných lúčov, dovoleniek, ale hlavne školských prázdnin. Je čas, kedy rodičia, prípadne starí rodičia a deti majú viac možností na vzájomné kontakty. To prináša veľa pozitívnych, ale i komplikovaných situácií. Život je jedna veľká skúška, zložená z miliónov menších skúšok. Mnohé sú potrebné, podstatné a viditeľné hneď. Význam mnohých sa však ukáže až po rokoch, či dlhšom čase. Najmarkantnejšie sa to prejaví pri výchove detí a nepriamo i v budúcnosti každého z nás.
Každý človek je jedinečný, či je dospelý, starý, alebo ešte len dieťa. Na naše pretváranie vplýva každý deň veľmi veľa faktorov. Niektoré vnímame ako príjemné, iné neutrálne, alebo mnohé ako vyslovene nepríjemné. Keby nebolo vzájomného pochopenia, porozumenia, tolerancie a lásky, tak by život ľudí na tejto zemi ani nebol možný. Vzájomne by sme sa roztrhali. Každý z nás, či si to uvedomuje alebo nie, stále zápasí nielen s okolím a náladami tých ostatných, ale hlavne sám so sebou. To, čo kresťanská viera pomenovala ako 7 hlavných hriechov (pýcha, závisť, nenávisť, hnev, zlosť, smilstvo, obžerstvo) sú naši tvrdí učitelia v tejto škole života. Deti sú ako malé opičky, čo nás neustále pozorujú a ”odkukávajú” naše reakcie. Sú ako naše zrkadlá. Naše chyby sa odzrkadľujú na nich a ich správaní. V konečnom dôsledku platí, keď budeme dobrí my, máme väčšiu šancu, že budú dobré i naše deti a s výchovou budeme mať menšie problémy. Budú totiž radšej s nami, ako so zlou partiou. Samozrejme to neplatí na 100%. Nič v tomto živote nie je isté, ani v tom najkrajšom a najdokonalejšom vzťahu.
Výchova je veda, ale žiadny ”vedec”, čiže rodič nikdy nedostal Nobelovu cenu za rodičovstvo. To, čo by sme naozaj potrebovali vedieť, nás v bežných školách neučia. Namiesto psychológie do nás od útleho veku tlačia chémiu, fyziku, zložitú matematiku..., pretože na najdôležitejšie veci musí každý človek prísť sám. Tvrdá výchova minulých storočí neobstála. Totálne benevolentná, čiže v podstate žiadna výchova tiež neobstojí. Dieťa niekedy benevolenciu cíti ako nezáujem o neho a v neskoršom období sa nevie správne zaradiť do spoločnosti. Odcudzenie prináša smútok, neskôr depresie a po nich drogy, alkohol a násilie na bezbranných.
Kým je človek mladý, je ako burčiak a zlatá stredná cesta je pre neho ”starinou zaváňajúca konvencia”. Tá sa však osvedčila a osvedčí i vo vašich prázdninových vzťahoch. Krásne to vyjadril názov knihy o rodičovstve: Pusť mě, ale neopuštej!
Tento článok píšem aj preto, lebo na nedeľu 22.07.2012 padne i pre nás netradičný Deň rodičov. Tí si to naozaj spoločne zaslúžia. Máme síce Deň detí (1.6.), Deň matiek + Deň tulipánov (13.5.), Deň otcov (17.6.), Medzinárodný deň mládeže (12.8.), ... ale našla som i Deň starých rodičov, ktorí majú v mnohých rodinách naozaj nezastupiteľnú úlohu. Svojou životnou skúsenosťou vnášajú poväčšine benevolentnejší prístup do výchovy svojich vnúčat. Ten deň pripadá na 14. októbra. Medzi zaujímavý, nad ktorým sa možno pousmejete, je napríklad i 13. september - Deň pozitívneho myslenia a Medzinárodný deň čokolády. Tak nečakajte do týchto dátumov a oslávte čokoládou i vaše pozitívne myslenie a dobrotu vašich detí, rodičov i starých rodičov, veď s láskou, čokoládou a pozitívnym myslením ide všetko v tomto komplikovanom živote aspoň o trochu ľahšie a partnerská zhoda potom nie sú len slová, ale naša životná cesta a cieľ.
