Nezvyknem písavať komentáre, ale tento mi nedá nenapísať. Súvisí s veštením a túžbou poznať svoju budúcnosť viac, ako sa na prvý pohľad zdá. Stala sa mi zaujímavá príhoda. Vchádzala som do lekárne, keď ma predbehlo asi 8-9 ročné chlapča a postavilo sa do radu.
Kým som si vyberala peňaženku, prišla i jeho stará mama a postavila sa k nemu. Chlapec bol hneď vo svojom živle, akoby bol v hračkárni. Nečudo, za sklom bolo plno pestrých krabičiek s detskými liekmi, vitamínmi. Hneď sa pustil do babky, aby mu kúpila tie a tamtie a ešte aj tieto, lebo tam sú hodinky a on ich potrebuje do série. Asi 55 ročná žena s tvárou predčasne zvráskavenou, nazrela do peňaženky, hoci i tak vedela, že peniaze nemá. On začal na ňu kričať, že prečo nemá. Bránila sa a sľubovala, že povedia dedkovi a on mu ich kúpi. Nedal sa a nedal si to ani vysvetliť. Zneistenej žene to už bolo pred nami, čo sme sa postupne nastavali s receptami v ruke za ňou, trapné.
”Ty to nechápeš! Ty vôbec nechápeš, že to potrebujem. Ako to, že ma nechápeš? Chápeš ty vôbec niečo?“, vyvreskoval, div sa nehodil od jedu na zem.
”Si omrzlý, nespal si celú noc“, bránila jeho agresivitu. Vysvitlo, že ešte ani nevie čítať, hoci vyzeral minimálne na druháka. Jeho tvár bola už taká dospelá, že som si ho vedela predstaviť ako šéfa, či konateľa firmy, ktorý sa rád vyžíva tým, že podriadených môže komandovať.
Žena bola očividne z tých, ktoré volávajú na linku a spytujú sa na zdravie vnúčikov, potom neviest a zaťov a keď ju chcem upozorniť na chyby, ktorými si môže privolať svoje zdravotné problémy, tak sa splaší a povie, že nemá dosť kreditu. Naivne dúfa, že vnúčikovia sa o ňu v starobe postarajú. Tento vnúčik to asi ťažko urobí. Nedostatok euríkov v jej peňaženke ho naprosto znervóznil a bolo cítiť i vidieť, že u neho klesla na cene.
Farmaceutický priemysel je biznis, ktorý sa neštíti z detí od útleho veku urobiť svojich pravidelných, celoživotných zákazníkov. Farební Marťankovia a všelijaké pestré obrázky na krabičkách, rôzne darčeky vo vnútri, sú dobrým lákadlom a ešte im dá, akoby bonus, aj zdravie, cez vitamíny. Preč sú tie serióznejšie časy, keď sa deti primerane stravovali a ešte primeranejšie sa im dávkovali lieky z fádnych krabičiek, predpísaných lekárom. Deti si všeličo od rodičov, alebo starých rodičov, vydrankajú. Pripomínajú potom rýchlenú zeleninu, ktorú prehnojujú, len aby narástla veľká. Deti potom telesne veľké sú. Ich psychika ale nevyjadruje ich naozajstný vek. Rodičia nechajú zodpovednosť na škole a starých rodičoch. Starí rodičia sú poväčšine okrikovaní rodičmi, takže deti si všetko ”vydupú”.
Zdravie je nielen fyzické, ale aj psychické. Strážme si hlavne to svoje. Budúcnosť, postavená na dobrote a zodpovednosti našich vnúčikov, je neistá, keď nebudeme mať dosť euríkov, lebo tak ich volajú naše vnúčatká. Toto žiaľ, nebol ojedinelý prípad. Nad budúcnosťou sa treba zamyslieť v súčasnosti. Nuž, sú vnúčatká naozaj naša opora v budúcnosti? Možno budú, ak s nimi zvládneme prítomnosť. Nedá mi nepripomenúť tú známu slovenskú výstrahu: ”Ohýbaj ma mamko, dokiaľ som ja Janko. Keď ja budem Jano, neohneš ma mamo!” A telefonátov s touto tematikou na našej linke žiaľ, nie je málo.
