Ak niekto nevie spievať, určite má rytmus. Stačia dve prázdne fľaše od minerálky, pravidelné údery jednej fľaše o druhú a do toho opakovanie kantusu. Ak nemáte ani rytmus, stačí si ho recitovať. To isto zvládne ktokoľvek.
Ak však ide o nevládneho človeka, ktorý má povedzme ochrnutú čeľusť, mohol by mu niekto opakovať jeho kantus, čím sa vytvára takzvaná ležatá osmička ako nekonečno a energia prúdi navzájom. Je tu však podmienka pre speváka: mal by vedieť, čo je to nezištná láska a mal by ju odovzdávať ležiacemu človeku v núdzi. Ak nie je naplnený láskou, robí to len pre imidž alebo pre vlastné uspokojenie - kantus bude účinkovať jednostranne, teda nevytvorí sa znak nekonečna, len ctižiadostivý spevák sa obalí energiou kantusu a bude si užívať jeho úžasnú silu.
Kantus, tak ako aj sugescie alebo mantry, možno robiť na akúkoľvek chorobu. Keď však chceme kantusom odstrániť nejaké ochorenie, budeme sa musieť zamyslieť nad príčinou tohto ochorenia a až podľa toho robiť samotný text kantusu. To znamená, že ak riešime artritídu, teda zápal kĺbov, mohli by sme sa zamyslieť nad faktom, že artritída vzniká zatĺkaním hnevu a ten sa ukladá ako zápal do kostí, najmä do kĺbov. Ak chceme teda odstrániť príčinu tohto ochorenia, musíme sa zamerať v texte na odstránenie hnevu ako základného prvku tohto ochorenia:
POMÔŽEME ZEMI RÁSŤ
Pomôžeme Zemi rásť,
miazgou plňme všetky škáry;
zasvieť, slnko, v mojej tvári,
ty, Voda, pokrop nás!
Pohár pevnosti pi do dna;
vetru nastav svoju tvár;
nech všetko príde ako dar,
nech sila ohňa prúdi do mňa!
Au–mén, sila, pevnosť, istý hmat;
Au-mén, človeče, ty maj sa rád;
Au–mén, sila, pevnosť, istý hmat;
Au-mén, človeče, ty maj sa rád!
Okrem toho bude dôležité zjednotiť jednotlivé „živly“ tak, aby sa do tela nastolila rovnováha. Zvyčajne ide o prebytok živlu „oheň“ a nedostatok živlu „voda“.
Pri rakovine, napríklad, bude situácia ešte zložitejšia. Rakovinu podporuje sebanenávisť, popieranie vlastnej osobnosti, absentujúca viera v seba. Kantus proti rakovine bude vyzerať takto:
ZBAVUJEM SA
Zbavujem sa zlozvykov
hnevu, hlúpych návykov;
ostria ľudských jazykov;
kráčam k nežným dotykom.
Viem, že láska vo mne drieme,
verím v skoré uzdravenie,
ja verím si, ja viem, čo chcem,
ja všetko, všetko, dokážem!
Au–mén, Au-mén;
Au-mén, Au-mén;
ja všetko, všetko, dokážem!
Au-mén, Au-mén;
ja všetko, všetko, dokážem!
Aumén tu predstavuje meno Najvyššieho, začínanie veršu oslovením sa ako „ja“ je mimoriadne dôležité, pretože práve to „ja“ hovorí o mne, o tom, čo neustále popieram a s čím mám problém vychádzať a dostať sa do rovnováhy.
