Z praxe môžem uviesť zaujímavú príhodu, ktorá sa mi stala ešte počas rokov, kedy som skúmala liečivú až neuveriteľnú silu kantusov. Keď som bola na návšteve vo Veľkej Británii, priateľ anesteziológ Roger Smith ma požiadal, aby som „vyspievala“ jeho maminku.
Ležala ani živá, ani mŕtva už niekoľko rokov bez toho, aby bolo možné povedať, čo by bolo pre ňu najlepšie. A tak sa Roger rozhodol, aby som si sadla k jeho maminke a spievala jej, to je jedno čo, len aby bolo jasné, že to s ňou buď nejako pohne k životu, alebo si budú istí, že ju môžu odpojiť od prístrojov a nechajú ju pokojne zomrieť. Keď som si sadla k jeho mamičke, ani som nevedela, čo by som mohla alebo mala spievať. Keďže som odchovaná na všelijakých amerických spirituáloch a gospelloch, vytvorila som si iba tak takýto kantus:
Listen to me, I´m your friend, Roger is your son;
If you want sleep - so sleep well; and all would be gone...
I am singing, I am crying - mummy, all is love;
Open your eyes, and tell us, how are you?
- Waiting is your son!
Don´t stay there: in between two options
Which are death and life -
- Tell us simply, what do you want?
And open your eyes!
A tak po niekoľkých hodinách spevu, kedy som už ani neverila, že by sa mohlo niečo závažné stať, do miestnosti vošiel Roger a povedal: „Mama, tak už povedz niečo!“ A jeho mama prehovorila: „Ale nie tak rýchlo, syn môj, nejako tuho som spala...“
Nuž áno, tak tuho spala, až sa nemusela nikdy prebudiť. Ak by ste čakali, že pre Rogera bolo šokom, že sa jeho mama prebrala, mýlili by ste sa. Najväčší šok som utrpela ja, a ani neviem prečo. Možno preto, lebo som zistila, že kantusy fungujú, len ich treba uviesť do života…
