Desať stupňov k trvalej láske (8. časť)
Janíčko s Marienkou sa vzali a chcú žiť šťastne až do smrti... Rozprávky sa tiež končia „happy endom“, šťastným svadobným bozkom princa s princeznou a my tomu chceme veriť, že žijú šťastne, až kým nepomrú.
Dnes žije mnoho párov síce i bez sobáša, ale iste si svoj vzťah určitým spôsobom legalizovali. Láska, ak chce byť trvalá, potrebuje najprv svoje definovanie, dohodu, určité pravidlá, ktorým sa však treba slobodne podriadiť. Malo by to byť jasné obom stranám. Pár sa teda dohodne, podpíše zmluvu, súhlasí i s rovnováhou. Ako je to potom, keď prídu nečakané problémy, o ktorých možno ani netušili, že môžu vyvstať?
Tvoj problém je aj mojím problémom!
Uvediem príklad. Zdeno sa zosobášil so Sandrou, po spoločnom dvojročnom “chodení”. Predtým boli rok kamaráti, poznali sa teda dobre. Brať sa nemuseli, dieťa nebolo na ceste. Pred svadbou bývali spolu pol roka, teda vyzeralo to na pevný trvalý vzťah. Narodili sa im dve deti, o ktoré sa spoločne starali. Spoločné problémy chodu domácnosti i detí, riešili komunikáciou, občas i talianskou, ale vždy sa dohodli. Ba, po každej roztržke sa ich vzťah upevnil. Zdeno dokončil počas manželstva aj vysokú školu. Manželia sa tešili na dovolenky v dvojici, na ktorých zažívali opätovne medové týždne. Deti boli vtedy u starých rodičov, striedavo u Zdenových rodičov a Sandrinej matky, ktorá bola vdovou. Sandru vychovala samotná od jej desiatich rokov.
Partnerstvo týchto dvoch ľudí však nečakane ochromila choroba Sandrinej matky. Čulá šesťdesiatnička dostala nečakane infarkt. Po dlhej liečbe v sanatóriu, si zavolali lekári Sandru, oznámili jej, že stav matky je stabilizovaný. Ostane pravdepodobne na vozíčku. Požiadali ju, aby sa rozhodla, či ju dá do ústavu pre dlhodobo chorých, čo stojí dosť peňazí, alebo si ju vezmú domov a budú sa o ňu starať.
Tu nastal zlom v partnerstve. Zdeno hneď vyhlásil: „Je to tvoj problém, je to tvoja matka, rieš si to sama.“ Sandra bola omráčená týmto výrokom, nespoznávala svojho muža, ako si „ihneď umyl ruky“ od riešenia situácie v ich rodine. Zdeno sa správal podobne ako prvý muž Adam, ktorý sa vyhovoril na Evu, že to ona mu dala ovocie zo zakázaného stromu. Svokru mal svojim spôsobom rád a vážil si ju, hlavne za pomoc pri chorých deťoch, keď boli ešte malé. Chcel však ostať v dobrom svetle pred ľuďmi, a hlavne sám pred sebou. Vedel, že ťažko zvládnu ďalšieho člena rodiny v malom byte s dospievajúcimi deťmi, ale domov dôchodcov, či ústav znie tak nepríjemne… Odbehol od problému a hodil ho svojej manželke na krk.
Ako sa zachovala Sandra? Dala matku s ťažkým srdcom do ústavu, kde ju navštevovala. Chvíľu zanevrela na muža, ale odpustila mu. Matka mala ušetrené peniaze, čo jej zatiaľ stačilo na pokrytie poplatkov za ústav. Sandra sa snažila hľadať nejaké iné riešenie pre svoju matku, ktoré by bolo prijateľnejšie. Zdeno sa zrazu zachoval ako chlap. Iste mu pomohlo aj odpustenie jeho ženy a pochopenie. Oľutoval, že svojej žene v ťažkej chvíli nepomohol aspoň spoluúčasťou. Prijal teraz jej problém aj za svoj. Začal o ňom komunikovať, a navyše sa rozhodol konať. Behal po úradoch, zdravotníckych a sociálnych zariadeniach, až sa mu podarilo vybaviť výborné kúpele pre matku, ktorej už lekári nedávali nádej, že sa postaví na nohy. Kúpele pomohli. Sandrina matka býva znovu v svojom byte, dokáže sa o seba sama postarať. Dvojica teda nakoniec prešla tvrdou skúškou, dokonca vzťah sa ňou znova viac upevnil.
Problém Sandry, ktorý vyvstal, sa stal nakoniec aj problémom Zdenovým. Prijal ho! Zdeno pochopil, že urobil chybu a sklamal Sandru. To hlavné: Priznal si to! Obaja partneri boli nakoniec aktívni, realizovali sa v riešení problému podľa svojich možností a schopností.
Každý problém sa však nemusí vyriešiť tak, aby končil dobre. Partneri, aby ostali rovnocennými partnermi, musia cítiť vzájomnosť, dobrú vôľu a chuť popasovať sa i s tým problémom, ktorý sa ich akože osobne netýka.
Alkoholizmus
Čoraz častejší je problém alkoholizmu jedného z partnerov. Alkoholizmus je choroba, ale tá tiež nejako vznikla. Prečo, ak ochorel manžel počas manželstva? Iné je, ak partner pil ešte pred manželstvom, ale s tým problémom ste si ho brali… Pomôžte mu, aby sa liečil. Ak však vyčerpáte všetky možnosti a chorý partner sa odmieta liečiť, tu to bude naozaj už len jeho problém. Počúvajte však svoje srdce, čo na to hovorí… Pozor si treba dať aj na to, aby sa neriešili problémy len jednej strany. To hovoríme znovu o rovnováhe. Tu treba posúdiť dôležitosť problému. Niekedy partneri tento problém nezvládnu a navštívia terapeuta, čo nie je vôbec zlé. Nezainteresovaný človek totiž vidí často riešenie, ktoré sa partnerom ani len nesnívalo, lebo sú už zaslepení egoizmom, pýchou alebo sebaľútosťou.
Milí čitatelia, problémy sú na to, aby sa riešili. Dúfam, že sa nerúham, ale bez nich by ste sa v partnerstve možno občas i nudili. Prajem vám úspešné zvládnutie všetkých vašich boľačiek a po nich ešte pevnejší vzťah, ktorý nič a nikto nerozdelí.
Spracované veľmi voľne podľa knihy Hansa Jellouscheka - Desatoro trvalej lásky
