Sedela som vo vlaku idúc zo zahraničnej pracovnej cesty v Nemecku. Bol neskorý podvečer. Do kupé vstúpil mladý pár. Myslela som si, že spolu len chodia, ale rovnaká obrúčka na prstoch oboch mi prezradila, že sú manželmi. Miestenku mali oproti sebe, tak som mohla vnímať ich reakcie. Čo už, choroba z povolania...
Pravdepodobne šli z krátkej dovolenky, lebo nemali veľkú batožinu. Mlčali. Ich pohľady neboli mrazivé, ale ani plné lásky. Asi majú tichú domácnosť, pomyslela som si. Cesta bola dlhá, tak som si aj zdriemla. Zo spánku ma vyrušili tiché, ale rázne slová manžela:
„Čo sa ti nepáči? Veď driem ako kôň! Ty si doma s malou, nemáš to také ťažké ako ja!“
„Materská dovolenka nie je dovolenka, ale dobrá drina, keď je človek na všetko doma sám!“, odvetila mu ráznejšie manželka.
„Myslela som si, že sa aspoň na tom víkendovom pobyte v Drážďanoch budeš venovať mne, ale ty si mal pol dňa telefonáty a maily s pracovnými partnermi a druhú polovičku dňa si prespal.“
To už mladého rozzúrilo: „Čože? A kto sa ťa musel v noci trikrát doprosovať...?“ Radšej nedokončil, čo ak naozaj tá pani, s ktorou sú v kupé, celkom nespí…
Hneď mi nabiehali moje skúsenosti z partnerstva, kedy som po nedorozumení tiež robila drahoty. Teraz, rokmi skúsenejšia, viem, že sa to nevyplatí. Treba komunikovať. Radšej hádka ako držanie zlosti v sebe a ochudobňovať sa o príjemné manželské povinnosti.
„Vidím, že si sa oženil s prácou, ktorú máš radšej ako mňa!“, stupňovala manželka.
„No ale moje peniaze sú ti dobré! Povedz, kto z našich rovesníkov má to, čo máme my!“, odpovedal jej na to manžel.
„Radšej by som mala menej a viac z teba doma!“, zneli už mäkšie slová nežnejšej polovičky.
„Som sama doma, kamarátky odo mňa bočia, no majú iné záujmy, lebo nemajú deti.“
„Ty nebodaj ľutuješ, že máme Milušku?“, skríkol mladý otec, ale vzápätí mu došlo, že ten tón manželkiných výčitiek bol celkom príjemný, nežnejší, tak dodal: „Veď je to dieťa našej lásky!“
„Božechráň, len to nie, ale načo som študovala, keď sedím len doma?“, riekla mladá mama.
Počula som najprv vzdychy a plač. Mladá odišla z kupé, asi na záchod. Keď sa vrátila, cítila som známy značkový parfum a kútikom oka som zbadala, že si pretrela rúžom pery. Ešte sa mu chce páčiť. Začína to byť zaujímavé, neviem, či by som nemala vyjsť von...“, pomyslela som si. Keďže už vlastne nastala noc, mysleli si, že spím. Mňa svedomie trápilo, že načúvam, ale veď som nebola neviditeľná. Rozhodla som sa ostať.
„Ten tvoj parfum je nebezpečný...!“, všimol si to aj on, že sa navoňala.
„Mala by si ho používať častejšie!“ Prihorieva, pomyslela som si.
„No a ty by si si mal aj častejšie všimnúť, že ho používam. Som rada, keď si to všimneš, ale aj keď to nahlas povieš, Paľko.“
„Ó už ho oslovila menom, to je dobre“, pomyslela som si.
„Gitka, ja si to vždy všimnem, len ty sa často odo mňa odťahuješ a povieš mi, že počkaj pokým malá nezaspí. No veď ja „to“ nechcem robiť pri nej, potrebujem ťa cítiť a dotýkať sa „len slušne“ tvojich rúk a tak… Vieš, rozmýšľal som, že by si mala začať chodiť niekde na nemecký jazyk, aby si sa zdokonalila v konverzácii. Tak by som si ťa bral na tie služobky častejšie. Ty by si sa zabavila so ženami mojich nemeckých kolegov, šli by ste si zaplávať alebo by ste vyrazili do obchodov! Veď tvoja stará mama je ešte veľmi k životu, povaruje nám Milušku.“
„Ozaj Paľko? No to je super, zároveň mi to prospeje, keď nastúpim po materskej učiť nemčinu! Si úžasný manžel! Teším sa už domov! Som rada, že sme si to vyriešili. Aj ja sa teším domov. Pre Milku si pôjdeme až zajtra!“, sprisahanecky mu odpovedala.
Prešli sme hranice Nemecka. Cesta počas celého Česka ubehla pokojne. Mladí si sadli k sebe, Gitka si dala hlavu na Pavlove plece. Držiac sa za ruky šťastne spolu podriemkávali. Jedna epizódka dvoch ľudí skončila skoro ako v rozprávke. To je dobre. Čo som si všimla najviac a myslím si, že bolo najdôležitejšie a správne?
Ono nevadí, ak sa jeden z páru „nafučí“. Nevie asi dať inak najavo, čo mu vadí. Každý sme nejaký. Treba sa v tomto tolerovať a veľa pýtať. Tým, že sa pýtate, ukazujete, že máte záujem o partnera.
V tomto prípade je Gitka typ človeka, ktorý potrebuje, aby jej dal partner najavo, že ju vníma a je k nej pozorný. Naopak, Pavol svoju lásku prejavuje zarábaním peňazí a ako mladý zdravý chlap, chce sa svojej polovičky „len slušne“ dotýkať aj počas dňa. Môže to byť aj obrátene, žena potrebuje láskanie aj počas dňa a muž len potme a v dvojici. Pritom ak niekto niekoho chytí za ruku či plece, je predsa slušné, ak použijem slovník manželov.
Vysvetlili si svoje túžby nahlas a mali snahu riešiť aj tieto malé drobnosti, z ktorých sa skladá partnerské spolužitie. Paľko si všimne a bude chváliť Gitku, ako pekne upratala, stará sa o dcérku a dobre vonia. Gitka iste dovolí, aby ju postískal, ba jeho dotyky mu opätuje aj počas dňa, keď príde domov. Malá Miluška bude cítiť i vidieť, že sa rodičia majú radi a spokojne zaspí. Čo bude potom v spálni, to je už pre dospelých… a tak to má byť!
