Nataša sa priatelila s Markom. Občas niečo medzi nimi bolo, ale Marko jej tvrdil, že sa nechce viazať, lebo už bol raz rozvedený. Nataša mu to tolerovala. Mala ho rada a snažila sa ho chápať.
Ich vzťah bol podľa neho kamarátsky. No veď sa aj hovorí: “Kamarát taky rád...” Písali si sms, chodili spolu do kina, divadla, na vychádzky do lesa i k vode. Nataša sa tešila z Markovej prítomnosti, mala ho totiž veľmi rada. Stačilo jej sedieť vedľa neho a hneď bol život krajší. Sama sa tomu niekedy čudovala. Každé stretnutie bolo pre ňu sviatkom. Mali veľa spoločných záujmov, preto ich vzťah pokračoval veľa rokov - po sklamaniach v manželstve a jednom polročnom nevydarenom priateľstve s alkoholikom, to istým spôsobom vyhovovalo aj jej. Po každom milovaní, či iných nežnostiach sa však pútala k Markovi bližšie a on sa odťahoval. Viackrát jej aj zopakoval, že nech si nič od toho nesľubuje, dokonca jej niekedy dal za vinu, že sa “to” medzi nimi stalo. V tomto bol Marko zvláštny… Každý sme však nejaký a v niečom iný. Nataša to teda radšej neriešila. Srdce hovorilo za. Brala svojho kamaráta takého, aký bol.
Marko začal byť odmeranejší. Nataša mala narodeniny. Pogratuloval jej cez sms. Keď sa stretli osobne, ešte v ten deň, nepodal jej ani ruku. Cítila sa ako prašivá. Bolelo to. Medzi nimi už dlhšie nič nebolo, šípila, že jej kamarát niekoho má. Bola tou druhou. Zrazu sa to zvrtlo. Marko sa priznal. Začal sa jej spovedať a rozprávať podrobnosti o vzťahu s Eunikou. Bola židovka. Žila trochu odlišným životom ako oni dvaja. Mal s tým problémy, nemal sa komu vyžalovať a Nataša bola taká blízka kamarátka… Vedela ho empaticky vypočuť a jemu sa uľavilo. Čítal jej ich smsky, hovoril podrobnosti o ich schôdzkach a nežnostiach, ktoré boli iné ako s ňou. Cítila sa hrozne. Marko vedel, že ho má rada, no fakticky ešte viac ako rada, že ho ľúbi. V svojej zamilovanosti do Euniky si to neuvedomil, alebo… No dúfajme, že ju vedome netýral, to by už bolo možno až na psychiatra.
Jarmila v mladosti zažila znásilnenie. Išla nadránom zo zábavy. Kamarátky šli domov skôr, lebo nemali s kým tancovať. O Jarku sa v ten večer šli chlapci potrhať. Bola pekná a veselá, ale nie radodajka. Odprevadiť sa ju chystali dvaja kamaráti, ale tak sa opili, že na ňu zabudli. Domov musela ísť cez parčík a tam sa to stalo. Prešiel určitý čas, ktorý zaliečil psychické rany utŕžené z osudnej noci. Vydala sa. S mužom žila celkom dobre, ale v posteli im to neklapalo. Nevedela sa úplne oddať svojmu manželovi. Príčina jej bola známa. Vždy, keď na ňu prišla túžba, sa cítila špinavá, lebo si spomenula na to znásilnenie. Nevedel o tom nikto. Nešla na políciu, lebo sa hanbila.
V prvom príbehu sa tajomstvo prevalilo, ale do chorobnej, až infantilnej spovede Marka Nataši. Marko si mal svoje podrobnosti nechať pre seba, keď vedel, že ho Nataša ľúbi. Má teda mať blízke priateľstvo či partnerský vzťah tajnosti? Majú si blízki priatelia hovoriť všetko? Tajomstvá treba rozlišovať. Prílišná úprimnosť a priamosť môže vzťah zničiť. Marko sa mohol zdržať podrobností, ktoré prežíval s Eunikou. Nataša mu mala vysvetliť, že jej to drása srdce, keď ho počúva. Urobili teda obaja chybu. Nakoniec Eunika opustila Marka, lebo nebol žid. Nataša sa už však nedokázala vrátiť späť k Markovi. Ostal sám.
V druhom prípade to bolo úplne opačne. Tajomstvo bolo brzdou v manželskom spolunažívaní. Jarmila sa po rokoch priznala manželovi, čo sa jej stalo. Bolo to o päť minút dvanásť. Muž ju totiž začal upodozrievať z nevery, lebo už časom dokonca odmietala milovanie. V ten deň, keď chcel podať o rozvod, úplnou náhodou stretla toho muža, ktorý ju v tom parku znásilnil. Prišla domov s plačom. Vyplavila slzami a dlhým monológom manželovi všetky bolesti, ktoré odvtedy držala v sebe. Napodiv to stačilo, nemusela ani navštíviť psychológa. V štyridsiatke začala konečne rozumieť tomu, čo je splynutie dvoch duší a tiel!
Komunikácia medzi priateľmi či manželmi je dôležitá. Mlčanie je hrozná vec, ktorá vzťah ničí. Ak nás však niekto miluje, či má rád, treba slová, ktoré idú z našich úst vyberať srdcom. Niektoré veci totiž nejdú vrátiť späť. Treba voliť menšie zlo a zanechať si svoje tajomstvo, aby sme toho druhého neranili.