V klasickom tarote sa šestka nazýva Láska, niekedy Milenci. Je to nádherné arkánum, ktoré ani tak nehovorí o láske, ale skôr o správnej voľbe. Čo uprednostníte: obsah alebo formu? Možno si myslíte, že to môže byť jedno.
Bolo by vám ale jedno, keby ste milovali osobu neobyčajnej krásy, ktorú by vám závidel celý svet, no len pokiaľ by neotvorila ústa a všeobecne by sa nezistilo, že je to hlúpe a nevzdelané stvorenie? Že rozumie iba sebe, svojim pekným veciam a svojim neskutočne predraženým nápadom? Ale takéto niečo by bolo príliš jednoduché, celkom učebnicové a zrejme by ste si spomenuli na niektorú klasickú rozprávku…
Podľa archetypálneho tarotu ide o „vcítenie sa“, to znamená, nakoľko dokážeme uvidieť svet očami iného (=milovaného) človeka. Väčšinou sa v tom „pohľade na svet očami iného človeka“ utopíme. Najmä ženy začnú natoľko všetko robiť podľa partnerových želaní, až celkom zmizne ich vlastná osobnosť a stanú sa niekým iným, než v skutočnosti sú. Ako teda treba pozerať na svet „očami iného (=milovaného) človeka“? Podľa arkána VI. tak, aby sme nestratili svoju vlastnú identitu.
Uvediem príklad z praxe: Peter a Iveta
Peter spoznal Ivetu na jednom známom veľtrhu, kde on predával svoje autá, ona tancovala s jednou známou tanečnou skupinou. Neskutočne sa mu zapáčila. Zamiloval sa do jej nádherného pohybu, do jej temperamentu, neskôr na večernej recepcii zistil, že je vzdelaná, jemná, pozorná i taktná. Aj ona sa zahľadela do Petra. Začali sa spolu stretávať, chodiť do kina, mali si stále viac a viac toho povedať. Asi po roku usúdili, že by sa mohli vziať, pretože sú zrelí, ich láska je pevná a život by mohol byť taký krásny… Naplánovali si svadbu a skutočne sa aj zobrali. Asi tri mesiace po svadbe Peter nenútene navrhol, že by Iveta nemusela tak často tancovať a mohla by svoje vystúpenia obmedziť len na tie miesta, kde sa práve bude nachádzať Peter, pretože už sa predsa zobrali a už by nebolo také vhodné, aby ona niekam chodila bez neho. Jej sa to síce veľmi nepáčilo, ale súhlasila. Neprešiel ani rok, otehotnela a tešili sa spolu na bábätko.
Prišiel ďalší nenápadný návrh: dôležitá je rodina, bábätko, tanec treba zavesiť na klinec… Hoci sa to Ivete vôbec nepáčilo, zaťala zuby, uvedomila si, ako veľmi Petra miluje a sekla s tanečnou skupinou, hoci to kolegyne brali ako malý podraz, nakoľko nemali za Ivetu náhradu. Bábätko rástlo, Peter rozširoval svoju predajňu automobilov, doma bol stále menej… Z Ivety sa stala taká domáca sčasti upratovačka, sčasti mamina a sčasti neúnavná čakateľka na manžela a trošičku jeho priazne…
Jedného dňa mu prišla SMS správa v čase, keď bol vo vani a telefón ležal voľne položený na kuchynskom stole: “Miláčik, kedy zasa prídeš ku mne na večeru a prežijeme nekonečne sladkú noc? Cmuk, cmuk, cmuk.” V Ivete sa niečo podstatné zlomilo. Všetko jej preletelo hlavou, ako ustupovala, ako nič nežiadala, ako sa spoliehala na Petrovu lásku a dúfala, že jedného dňa aj on pre ňu niečo urobí, prekvapí ju, a všetko bude lepšie… ale zdá sa, že už nič nebude lepšie… zrazu nevedela, čo urobiť: je tu rodina – rozbiť ju? Zostať? Ponížená, oklamaná, zradená!?
A tak prišla po radu. Po radu arkána VI., vcítenie sa. Áno, uvidela svet „očami svojho partnera“, ale pri tom stratila vlastnú identitu, a hoci partner tak veľmi chcel, aby prestala tancovať, bez toho tanca to už nebola ona. Iveta to všetko prehodnotila, ešte skúsila s Petrom nejaký ten rok, či sa všetko môže napraviť. Nedalo sa, pretože Peter zašiel príliš ďaleko v zahrávaní sa s láskou. Rozviedli sa. Peter dodnes strieda partnerky a snaží sa ich obmedzovať v tom, v čom sú zaujímavé. Iveta bola dva roky sama, začala znovu tancovať a opäť stretla niekoho, kto jej však nesiahol na osobnú slobodu, ale tiež ako ona „uvidel svet jej očami“… Majú spolu ešte dve deti a sú skutočne šťastní…
