Michal sa vrátil neskoro v noci zo služobnej cesty. Edita ho čakala a tešila sa, ako bude rozprávať zážitky z ciest. Michal mal svoju manželku úprimne rád, preto jej hovoril všetko. Bol fešák, baby na neho leteli. Keď šli niekde spolu, Edita to vnímala, ale on nebol prelietavý. Vážil si to, že má harmonické rodinné zázemie.
Edita si chvíľky, kedy bola bez manžela, vypĺňala športovaním. Veď sa pri takom manželovi aj potrebovala udržovať. Neďaleko ich domu otvorili nové fitnes centrum, tak tam zašla. Spoznala nových ľudí a medzi nimi i Katarínu, ktorá bola rozvedená. Spriatelili sa natoľko, že sa začali navzájom navštevovať. Postupne si hovorili dôvernosti zo súkromia. Edita počúvala s otvorenými ústami fragmenty z Kataríninho manželského života. Jej manžel bol nevyliečiteľný sukničkár, ale zato poriadne prefíkaný. Katarína na jeho zálety prišla až po rokoch, keď sa mu narodilo nemanželské dieťa a jedna z jeho obetí prišla priamo k nim do domu i s plodom zakázanej lásky. Nevedela, že je jej milenec ženatý…
Obaja manželia, Editin i Katarínin, mali niečo spoločné, a to pravidelné služobné cesty. Katarína nasadila Edite chrobáka do hlavy…
Michal sa vracal zo služobky. Edita ho čakala ako vždy, ale bola napätá. Mišo videl, že v očiach nemá ten čistý láskavý jas ako inokedy. Manželia, ktorí sú si úprimne oddaní, vnímajú veci nielen navonok, ale i v srdci cítia, že sa niečo nekalé deje. Edita vyzvala Michala, aby jej porozprával, čo zažil v Anglicku. Tón jej hlasu bol však akýsi iný. Znel rozkazovačne a chladnejšie ako inokedy. Michalovi prestala chutiť večera, ktorú Edita navarila. Jeho manželka mu skákala do reči a dávala mu nezvyklé otázky, na ktoré od prekvapenia nevedel ani odpovedať. Ich podtón bol podfarbený nedôverou.
“Cítim sa ako na výsluchu!” povedal Mišo.
“Kto má čisté svedomie, odpovedá na otázky a neváha s odpoveďou!” riekla Edita.
“No toto ja nemusím, idem radšej spať,” ukončil sklamane hádku unavený Michal.
Edita sa zdôverila Kataríne so všetkým hneď na druhý deň. “Tu to máš, asi si bola doteraz slepá a naivná!” víťazoslávne podotkla Kata. “Všetci muži sú rovnakí! Ktovie, či v tom Anglicku, kde chodí pravidelne každý mesiac, nemá decko! Presne ako môj bývalý!”
Medzi manželmi sa rozpútala vojna. Zakaždým, keď Michal prišiel z Anglicka, Edita snorila v jeho veciach a hľadala dôkazy. Už sa tým ani netajila, robila to aj pred manželom. Ovoniavala košele a zdalo sa jej, že na nich cíti dámsky parfum, ktorý ona nepoužíva. Priskočila k manželovi a dala mu facku. “Tu je rukolapný dôkaz, na tej košeli! Smrdí po tej anglickej k...!” zúrila. “Priznaj sa, inak podávam o rozvod!”
Edita stále podporovaná Katarínou vyhrocovala postupne svoju žiarlivosť do nepríčetnosti. Michal mal šťastie, že ako chlap bol mimoriadne duchaprítomný a nevracal facky Edite, lebo by už asi sedel za mrežami. Nechápal, čo sa to s manželkou stalo. Keď prišiel najnovšie zo služobnej cesty, byt bol prázdny. Na stole ho čakal list s predvolaním na rozvodový súd. Zrazu si spomenul na článok, ktorý čítal v časopise. Nerobilo mu ťažkosti vyhľadať kontakt na psychológa, ktorý sa zaoberal chorobnou žiarlivosťou. Na prvé stretnutie s psychológom šiel sám. Čudoval sa, keď sa ho psychoterapeut pýtal, či vie, ako trávi voľný čas jeho žena, keď je on na služobných cestách. Prekvapujúco si uvedomil, že aj on robil chyby. Nikdy sa dopodrobna nezaujímal o Editin voľný čas, keď bol mimo. Mala ho dostatok, lebo nemali deti. Dokonca sa nepýtal Edity na jej kamarátky a športovanie. Veril manželke, že ho nepodvádza a nepátral po iných veciach. Uvedomil si však matne, že mu spomínala priateľku Katku, ktorá je osamelá…
Dalo mu to ale poriadny kus práce, pokým dostal Editu k psychológovi. Vlastne mu k tomu pomohlo aj prvé stretnutie na súde, lebo tam vyrukoval so žiadosťou spoločnej návštevy psychológa. Dokázal postupne svojej žene, že nie je taký sukničkár ako Katkin manžel. Edita sa spamätala. Váži si naďalej svojho muža a Michal sa na oplátku zaujíma viac o jej voľný čas, keď je na služobnej ceste. Neskôr, keď mali manželia po svojej kríze, sa Edita priznala, že bola aj u veštici a tá jej neveru nepotvrdila… Manželia si našťastie uvedomili chyby, ktoré robili. V tomto prípade to skončilo dobre.
Do vzťahu nemá čo vstupovať iná osoba.
Partnerský či manželský vzťah tvoria dvaja! Veriaci dobre poznajú vetu: Nechajte vstúpiť medzi vás len Boha. Kto je ateista, môže si ju preložiť do inej podoby a Boha zmeniť na pravdivosť, lásku či vieru v dobro človeka. Ďalší extrém, s ktorým by sme sa mohli stretnúť, je tzv. voľný vzťah. Partneri spolu žijú, ale jeden druhému dovolia, aby si odbehli inam aj pre intímny styk. Neverte tomu, že to aspoň jednej strane nevadí. Je to pretvárka alebo zúfalý pokus o spôsob, ako si udržať partnera.
Poznáme však aj pozitívum žiarlivosti, hlavne vtedy, ak sú partneri dlhšie spolu a začína nuda. Partner, ktorý má určité podozrenie, že je vo vzťahu škodná, sa zrazu začne viac zaujímať o svoju polovičku. Ak však chcete svojho partnera vyprovokovať k žiarleniu, treba byť opatrný. Žiarlivosť netreba vyhrotiť do žiadneho extrému. Ak sa už medzi vami objaví násilie, je zle. Facky nie sú dôkazom lásky. Nemýľme si normálnu, zdravú lásku s názorom kočovných Rómiek: Nebije ma, neľúbi ma. Tiež si treba uvedomiť fakt, že každý vzťah je iný. Je váš a pre vás neopakovateľný. Neodporúča sa, aby človek prešiel do podozrievania partnera bez rukolapných dôkazov.
