Deň pri jazere

Prišli sme na jazero a bolo pri ňom plno ľudí. Nečudo, pretože deň bol ako stvorený na kúpanie. Obloha bola bez jediného obláčika a voda bola fantasticky osviežujúca. Dodnes nechápem, ako sa to mohlo stať, no isté je, že ma vo vode a to uprostred jazera chytil poriadny kŕč..... Petra

Kamarátka mi rozprávala zaujímavú historku a mne nedá, aby som vám ju nevyrozprávala. Povedala mi, že vraj deň pred tým ako sme sa vybrali na jazero zatelefonovala pani Soni a tá jej porozprávala o tom, čo ju v najbližšej dobe čaká. A pani Soňa jej povedala aj to, čo sa stane mne. Vraj na druhý deň sa mi prihodí niečo nepríjemné, ak pôjdem k vode, no nič vážneho sa nakoniec nestane a ja práve kvôli tomu nepríjemnému zážitku budem dlho šťastná. Ani sa nečudujem, že mi kamarátka zatajila takúto rozporu plnú veštbu. Veď čo mi mala povedať? Na jazero sme sa chystali ísť už dávno, no ona nevedela, či ma má varovať, alebo mi zabrániť, aby som bola dlho šťastná. A tak to nechala na náhodu. Veď ju predsa pani Soňa ubezpečila, že sa nič vážne nestane. Toto všetko mi však rozprávala až po tom, čo sa zomlelo všetko presne tak, ako jej pani predpovedala. Prišli sme na jazero a bolo pri ňom plno ľudí. Nečudo, pretože deň bol ako stvorený na kúpanie. Obloha bola bez jediného obláčika a voda bola fantasticky osviežujúca. Dodnes nechápem, ako sa to mohlo stať, no isté je, že ma vo vode a to uprostred jazera chytil poriadny kŕč. V to ráno som veľmi behala u nás za mestom a v poslednom čase som veľmi málo relaxovala, takže moje telo vypovedalo poslušnosť. Hlavne moja noha, ktorá sa odrazu začala brániť osviežujúcej vode. Na chvíľu ma bolesť omráčila a ja som sa ponorila pod hladinu. Na sekundu som si pomyslela že sa hádam aj utopím a dostala som panický strach. Stihla som len zúfalo zakričať nad hladinou, no zároveň som si uvedomila, že pri tom hluku, čo robili kúpajúce sa deti, ma nemohol nikto počuť. Poriadne som sa napila vody a strácala som vedomie. Bolo to však celkom príjemné, akoby som si po dlhom dni šla ľahnúť spať. Vôbec to nebolo také hrozné a mňa odrazu premkol pocit, že chcem pod hladinou ostať. Neviem, možno za to mohla mdloba a možno horúčka, ktorú som dostala hneď po tom. No nepríjemné na celej veci bolo, že ma z tej vody začal niekto ťahať von. Poriadne som sa prebrala až v nemocnici. Poležala som si tam iba dva dni, aby mi znížili teplotu, ktorá mi vystúpila kvôli vyčerpaniu, no kým som tam ležala, premýšľala som o tom, čo sa mi stalo. Ak by ma ten dotyčný nevytiahol, vôbec by som nebojovala o svoj vlastný život. Keď ma z nemocnice prepustili, prišla kamarátka pre mňa a ospravedlňovala sa mi, že ma pred mojím zvláštnym zážitkom nevarovala. Vraj to mohla vedieť, už len pre to, čo jej povedala pani Soňa. Zároveň mi predstavila muža, ktorý začul moje volanie a vytiahol ma z vody. Pani mala pravdu a ja som rada, že ma v ten deň zachránil práve Milan. Zachraňuje ma totiž dodnes a ja som veľmi šťastná že ho mám. Ak by som v ten deň nešla na jazero, dodnes by som vyčerpaná nezodpovedne plávala ďaleko a čo viac, dodnes by som bola ženou, ktorej chýba pravá láska.