Moje dcéry sú dvojčatá a aj keď sa jedna na druhú veľmi podobajú, nikdy nemám problém ich rozoznať. A preto som bola dosť šokovaná z veštby pani Ivety.
Vraj sú si moje dcéry také blízke, že v jednej chvíli ich nerozoznám, no to mi veľmi pomôže. Túto veštbu veštica Iveta vyslovila pred dvomi rokmi, keď som jej zavolala na číslo 0900 612 353. Vtedy mali moje dcéry Monika a Kristínka šesť rokov a začali chodiť do školy. Sme z dediny a dcérky sa museli naučiť samé chodievať ráno na autobus, ktorý ich odvezie do školy vzdialenej asi sedem kilometrov. Jedného dňa sa však stalo niečo veľmi zvláštne. Kristínka prišla domov sama. Monika bola s ňou, potom sa jej však niekde stratila a na zastávke autobusu sa neukázala. Bola som strachom bez seba. Bol už november a veľmi rýchlo sa začalo stmievať. Volala som pani učiteľke a kontaktovala som aj políciu, aby šli moju dcérku hľadať. Medzi tým som sa obliekla, narýchlo schytila Kristínu a šli sme autom do školy. Odrazu, ani neviem prečo, pozrela som sa do zrkadla a v ňom som uvidela tvár Kristínky, ktorá sa na mňa dívala zo zadného sedadla auta. Vtedy som ju však po prvýkrát v živote nerozoznala od Moniky. Ešte k tomu, Kristínka mi potichu povedala, vraj sa veľmi bojí, pretože je v telocvični sama. Bola som v šoku, no v tej chvíli som vedela, že sa veštba pani Ivety naplnila a moje dcérky spolu komunikovali ako jedna osoba, aj na diaľku. Hneď ako sme vystúpili z auta, čakala nás pani učiteľka a naše kroky viedli rovno do telocvične. Monika sa schovávala v miestnosti na náradie a na moje volanie opustila svoj úkryt pod švédskou bedňou a rozbehla sa k nám. Vraj Kristínku nevedela nájsť, a tak sa vrátila do školy, kde zablúdila do telocvične. Obe dievčatá boli rady, že sa navzájom našli a ja som bola najšťastnejšia matka na svete, že sú obe v poriadku. Viem, že až do konca života sa takto budú strážiť ako v ten deň, keď jedna bola aj pre mňa, na nerozoznanie od tej druhej.
Vladimíra
Cena hovoru: 1,60 €/min.
