Kariéra
Naozaj nemám nárok byť šťastná? Toto bola veta, ktorou som začala náš rozhovor s pani Elizejou, keď som pred tromi rokmi zatelefonovala na číslo 0900 612 353. Mala som vtedy tridsaťosem rokov a za sebou skrachované manželstvo... Klára
Môj muž bol spočiatku, keď sme sa v dvadsiatke brali, veľmi dobrý. Milovala som ho z celej svojej duše a chcela som s ním stráviť celý život. Spočiatku nás netrápilo že nemáme deti, mysleli sme len na to, ako by sme si zabezpečili pohodlný život. Darilo sa nám. Ja som sa stala vedúcou ekonómkou v prestížnej firme, môj muž bol riaditeľom veľkého monopolného podniku. Nič nám ku šťastiu nechýbalo. Nevadilo nám, že sme sa videli prakticky len cez víkend. Neprekážalo nám, keď sme raz do roka chodili na spoločnú dovolenku, na ktorej sme aj tak riešili pracovné problémy. No keď som mala tridsať, začala som zisťovať, že toto všetko mi nestačí. Náš život sa začal točiť len okolo splodenia potomka. Dlho sa nám nedarilo a pomaly sme sa začali zmierovať s tým, že som neplodná. Keď odrazu, v tridsiatom ôsmom roku života mi lekár potvrdil radostnú novinu. Do práce som sa už nevrátila, utekala som domov, aby som manželovi pripravila slávnostnú večeru, kým mu oznámim, že bude otcom. Keď som prišla do nášho bytu, videla som, že manžel je doma. Jeho topánky ležali v predsieni pred botníkom. No ešte jedny topánky tam boli, vysoké dámske lodičky. Nachytala som ich spolu priamo v posteli, manžela a jeho sekretárku. Dlho som sa z toho nemohla spamätať. Prosila som manžela, aby ju opustil a ostal so mnou. Hlavne preto, lebo konečne čakáme naše vytúžené dieťa. On však nechcel. Hneď na druhý deň si zbalil svoje veci a odišiel. Keď som volala pani Elizeji, mala som už poriadne tehotenské bruško a bola som úplne sama. Veštica Elizeja mi prikázala hlavne veľa chodiť na prechádzky. Zlosť a veľké sklamanie sa vraj musia rozplynúť už len kvôli dievčatku, ktoré vo mne rastie. To, že čakám dievča mi dokonca povedala skôr, ako môj lekár. A tak som poslúchla. Denne som chodila von do blízkeho parku. Spočiatku som si myslela, že takáto rada mi vôbec nepomohla, no postupom času, keď som si začala všímať, ako sa na jar príroda mení a prináša so sebou všetko krásne, nové a živé, aj ja som začala veriť, že mi do života príde nádej a nové veci, ktoré ma zbavia pocitov smútku. Jedného dňa, keď som sedela na lavičke a pozorovala túto krásnu premenu, oslovil ma nejaký známy hlas. Bol to Andrej, môj bývalý spolužiak z výšky. Počas celej školy bol do mňa zamilovaný, no ja som jeho ponukám na chodenie odolávala, pretože som už vtedy bola zaľúbená do môjho manžela. Andrej si prisadol ku mne a opýtal sa, ako sa mám. Ani neviem prečo, táto nevinná otázka spustila hotový potok sĺz z mojich očí. A Andrej len ticho počúval moje sťažnosti na neverného manžela a na samotu. Ani neviem kedy, ale počas rozhovoru ma jemne vzal za ruku. Bol mi odrazu naozaj blízko. Od vtedy ostal so mnou a s mojím dieťaťom. Máme dcérku Andreu, o ktorú sa môj nový manžel stará, akoby to bolo jeho vlastné dieťa. Zrazu poznám odpoveď na otázku, ktorú som v slzách kládla pani Elizeji. Áno, aj ja mám nárok na šťastie, len osudu niekedy treba trochu pomôcť.
Klára
Cena hovoru: 1,49 €/min.