Bol to jediný pravý diamant, aký som kedy vlastnila a navyše, bol to výnimočný prsteň, ktorý mi dal manžel v deň, kedy som bola asi najšťastnejšia v živote. Myslela som si, že veštba sa naplnila, no ako som už spomínala, vtedy som nevedela, čo je pre mňa skutočne cenné.... Kamila
Keď ma pani Anastázia varovala pred veľkou stratou, vôbec som si neuvedomovala, aká veľká strata by to mohla byť. Vraj mi hrozí, že stratím v mori niečo, čo mi je najvzácnejšie na svete a predídem tomu, ak si dám naozaj veľký pozor. Bolo to práve vtedy, keď sme sa chystali na dovolenku do Chorvátska s manželom a našou 18 mesačnou dcérkou Júliou. Manžel tomu príliš neveril, no ja som si na pláži dávala veľký pozor, aby som nestratila nič z toho, čo sme mali so sebou. Tretí deň na dovolenke sa však stalo niečo, čo som nevedela predvídať. Moja dcérka bola so mnou vo vode a bláznili sme sa, takže som si nevšimla, že pri hre s ňou mi padol do mora môj snubný prsteň. Ešte som stihla zaznamenať, ako sa zaligotal v piesku a hneď na to ho odniesla vlna, ktorá sa zhodou okolností prihnala a bola oveľa väčšia ako tie pred ňou. Oplakávala som prsteň celý deň. Ako pani Anastázia povedala, bola to najcennejšia vec akú som mala. Bol to jediný pravý diamant, aký som kedy vlastnila a navyše, bol to výnimočný prsteň, ktorý mi dal manžel v deň, kedy som bola asi najšťastnejšia v živote. Myslela som si, že veštba sa naplnila, no ako som už spomínala, vtedy som nevedela, čo je pre mňa skutočne cenné. Na druhý deň, po tom čo ma manžel náležito utešoval a presviedčal, že v živote sa stávajú aj horšie veci, opäť sme sa vybrali na pláž. Akurát sme sa znovu o tom rozprávali a mne sa znovu natlačili slzy do očí, keď sa dcérka po niečo rozbehla k moru. Nevie ešte tak dobre behať a o kopčeky mokrého piesku obyčajne zakopávala, no dnes nie. Bežala ako strela a ja som videla, že ďalšia veľká vlna ju zasiahne hneď, ako pobehne trošku bližšie. Rozbehli sme sa aj s manželom k nej. Videla som, ako ju pohltila voda a dokonca som stihla zazrieť jej prekvapený výraz, keď sa jej tvárička ponorila pod vodu. Bola pod ňou asi tri sekundy a keď som ju zachytila a vytiahla, len sa smiala. No mňa zachvátila hrôza. Keď som si pomyslela, čo by sa stalo, keby sme o niečo menej dávali pozor, mocnejšie mi v srdci zarezonovala veštba pani Anastázie. Nie hlúpy prsteň, ale moja rodina je pre mňa najcennejšia. Prsteň mi more vzalo, no to rýchlo prebolí, ale keby mi vzalo môj najväčší poklad, moju dcérku, to by bolelo až do konca života. Priniesla som Julku na deku a silno som si ju privinula k sebe. So slzami v očiach som sa jej opýtala, za čím sa tak rýchlo rozbehla. Vtedy otvorila svoju malú rúčku a v nej sa leskol prsteň, ktorý vyplavilo more. Môj prsteň. Diamant sa leskol a žiaril tak ako vždy, no jeho jas nebol ničím v porovnaní so žiarou, ktorá svietila z očí mojej dcérky.
