No Tibor bol na tom z minúty na minútu horšie. Nakoľko len ja som odmietol dať si čo i len pohárik, jediný som zbadal, že nejde o len takú hocijakú nevoľnosť. Tibor mi nakoniec povedal, že bolesti brucha má už niekoľko dní a tak som sa rozhodol, že ho zaveziem do nemocnice..... Rasťo
Neveril som vlastným ušiam keď mi pani Iveta povedala, že na svoju tridsiatku si nesmiem dať ani len pohárik šampanského, inak by oslava mohla dopadnúť veľmi zle. Veď predsa nejdem šoférovať, tak prečo by som si nepripil na vlastné zdravie? O tom, že mala pravdu a to veľkú, som sa presvedčil keď oslava gradovala na najvyšších obrátkach. Išlo o môjho najlepšieho kamaráta. Nevyzeral dobre a všetci si ho začali doberať, že to prehnal s alkoholom. No Tibor bol na tom z minúty na minútu horšie. Nakoľko len ja som odmietol dať si čo i len pohárik, jediný som zbadal, že nejde o len takú hocijakú nevoľnosť. Tibor mi nakoniec povedal, že bolesti brucha má už niekoľko dní a tak som sa rozhodol, že ho zaveziem do nemocnice. Podľa lekára sme prišli v poslednej chvíli, pretože Tibor mal prasknutý vred. A vraj sme mali šťastie, že sme sa rozhodli ísť vlastným autom a že sa na mojej oslave našiel aspoň niekto, kto šoféroval, pretože im sa zhodou okolností v ten deň pokazila sanitka a druhá by na seba nechala príliš dlho čakať. Možno až tak dlho, že by to pre Tibora mohlo byť osudné. Keď som sa vracal z nemocnice, bola už noc, pretože som chcel počkať až do kým ho nezoperujú, aby som vedel, že to určite dobre dopadlo. Cestou naspäť som už ledva videl od únavy, no bol som stále v strehu, pretože cesta sa zvažovala strmo z kopca pod horou o ktorej je známe, že z nej občas padajú kamene. Predo mnou šlo opatrne a pomaly akési auto a tak som mal dobrý výhľad na to, čo sa stalo behom okamihu. Jeden veľký kameň spadol priamo do čelného skla toho auta a ono vrazilo do zvodidiel na druhej strane cesty, kde bola obrovská roklina. Auto prerazilo zvodidlá a ostalo stáť len na dobré slovo na okraji čiernej priepasti, do ktorej nedosvietil ani len mesiac, ktorý už bol v tom čase na oblohe. Ešte šťastie, že lano z môjho auta bolo dosť silné. Keď som sa neskôr díval na živých a zdravých členov posádky toho auta a hlavne na dve deti, ktoré sedeli vzadu, pripadala mi rada pani Ivety ako anjelsky zásah do môjho života. Nemôžem povedať, že by moje tridsiate narodeniny neboli rušné a plné zážitkov. No som rád, že vďaka tomu že som mal čistú hlavu všetko dobre dopadlo.
