Koniec dobrý, všetko dobré, povedala mi pani Siberia, keď som jej pred mesiacom telefonovala. Upozornila ma, že ma čaká nejaká dopravná nehoda, či skôr nepríjemnosť, ktorej by som sa mohla vyhnúť, ak by som bola veľmi pozorná.....Andrea
No zároveň mi povedala, že aj keď sa mi stane spomínaná nehoda, všetko dopadne až nad moje očakávania. Tak z toho som veru múdra nebola a na druhý deň som premýšľala, či by som vôbec mala ísť autom do práce a nedala sa vypísať napríklad na zápal švindľov, ako tomu hovorí moja mama. Nakoniec som sa však rozhodla, že sa podvolím osudu a risknem to. Veď mi predsa pani Siberia sľúbila šťastný koniec. A tak som sa vybrala autom na diaľnicu s poriadnym predstihom, pretože som si predsavzala, že predsa len stavím na tú obozretnosť a tak som šla celou cestou slimačím tempom. Predbiehali ma kamióny a dokonca ma predbehlo auto, ktoré na diaľnici odhŕňalo sneh. Jediné, čo ma potešilo, bolo to, že pluh v tej chvíli nemalo v činnosti a išlo asi tak päťdesiatkilometrovou rýchlosťou. Chodím do práce zo Záhoria a odbočujem do Dúbravky. Ani vtedy tomu nebolo inak a ja som sa šťastne dostala dolu z rýchlostnej komunikácie až do mesta. Skoro som si už začala gratulovať, že som to zvládla bez nehody, keď mi na mobilnom telefóne zapípala sms-ka a ja som sa na kratučký okamih obzrela na sedadlo spolujazdca. Odrazu autíčko vpadlo do obrovského výtlku na ceste a nešťastne to v ňom tresklo. Zotrvačnosťou však šlo ďalej, aj keď som okamžite spustila nohu z plynového pedálu a elegantne sa stočilo na krajnicu, kde narazilo do nízkeho zábradlia. Keď som vystúpila z auta, nemohla som uveriť vlastným očiam, koľko galiby dokáže vykonať taký neškodný výtlk. Koleso som mala akési nepravidelné, ako Fred Flinston a prázdna pneumatika ešte stále hrozivo syčala, keď z nej unikal vzduch. No ako sa pohroma stala, nasledovalo už len šťastie, pretože táto záhadná a nepríjemná nehoda sa mi zhodou okolností stala iba zopár metrov od autoservisu, z ktorého už vybehol akýsi muž a ponúkol mi pomoc. Zasmiala som sa a povedala som mu, že má svoju firmu veľmi dobre umiestnenú a dokonca som ho zo žartu obvinila, či si sem ten výtlk nedali vyrobiť naschvál. Auto mi odtiahol do garáže a už po obede mi telefonoval, že si pre neho môžem prísť. Bol to veľmi príjemný chlap, no až keď som prišla po auto, pochopila som, že je aj veľmi príťažlivý. Bez umastených montérok a šiltovky vyzeral naozaj na zjedenie. Civil mal preto, lebo vraj som dnes jeho posledná zákazníčka, lebo má rande. “A s kým?” Opýtala som sa trochu drzo a trochu sklamane. Vôbec som si neuvedomila, že takáto otázka je absolútne nemiestna. No na moje prekvapenie, muž odpovedal, že so mnou, ak budem súhlasiť a neodolateľne sa pri tom na mňa usmial.
Andrea
