Som rada, že za tie roky, čo poznám pani Zorku, mi bola dôverníčkou a kamarátkou. Som rada, že ma viedla na dobrú cestu, aj keď som mala obdobia, kedy som žiadne schodné riešenie svojich problémov nevidela.
Po prvýkrát som jej zatelefonovala na číslo 0900 612 353 pred štyrmi rokmi, keď som bola úplne zúfalá. S mojím priateľom Marekom som bola vtedy už dva roky a nebolo na svete šťastnejšieho človeka, než som bola ja. Čakala som, že ma požiada o ruku a ja s ním strávim celý život v šťastí a spokojnosti. Pripadala som si ako nejaká románová hrdinka, ktorej sa všetko v živote darí. Bola som šťastím bez seba, keď som s ním mohla len tak kráčať po ulici, ruka v ruke a tešiť sa z toho, aký je vtipný, krásny a duchaplný, ako sa za ním cudzie ženy obzerajú a muži mu závidia. No do nášho vzťahu prišla rana ako blesk z čistého neba. Keď som jedného dňa prišla k Marekovi, bol podráždený a vyvolával umelo jednu hádku za druhou. Nechápala som prečo. Povedal mi, že ma viac nechce vidieť, že ho vzťah so mnou nebaví a že nemá cenu udržiavať ho nasilu s niekým takým ako som ja. Svet sa mi úplne zrútil. A práve v tej dobe ma podržala veštica Zorka. Povedala mi, že Marek sa so mnou nerozišiel kvôli mne, ale kvôli tomu, čo vyviedol on. Len bol vraj príliš veľký zbabelec, aby sa mi priznal a tak vinu za rozchod hodil na mňa. Podržala ma v tom, aby som sa naučila žiť bez neho a podporila ma v tom, aby som si splnila svoj dávny sen, ktorý som pri Marekovi nedokázala uskutočniť. Tým snom bolo odcestovať do Írska a pracovať tam aspoň zopár mesiacov. Keby vtedy nebolo pani Zory, zavrela by som sa doma a utápala sa v sebaľútosti. Jej snaha nevyšla nazmar a ja som o dva mesiace cestovala do vysnívanej krajiny. Začiatky v Írsku boli ťažké, ale nakoniec sa mi podarilo prekonať všetky problémy a uchytila som sa v jednej firme, ktorá sa zaoberala leteckou dopravou. S domovom som mala len jediný pravidelný kontakt. Každý deň mi písal Ivan, môj bývalý spolužiak a kamarát. On bol asi jediný, komu sa nepáčilo, že cestujem tak ďaleko, ale verte mi, ani mi nenapadlo, že v jeho srdci mám aj nejaké iné miesto ako to, ktoré prenechávame priateľom. Nikdy mi nenapadlo, že ma má rovnako, alebo možno aj viac rád, než ako ma mal rád Marek v tých najlepších časoch. No jeho listy boli čoraz úprimnejšie a tak sa časom priznal k tomu, čo sa mi bál povedať, keď som chodila s Marekom. A ja som zistila, že mi to vôbec neprekáža. Naopak. Ivan bol ten, ktorý ma podržal, keď som bola sama, bol to človek, ktorého zaujímalo, ako sa mám a aj keď som sa do neho nezaľúbila na prvý pohľad, naučila som sa ľúbiť ho. Moju lásku si vybojoval svojou trpezlivosťou a úprimným priateľstvom a ja som zistila, že takáto láska je oveľa trvalejšia než vášeň, ktorú som pociťovala k Marekovi. A nielen trvalejšia, ale aj skutočnejšia a tá pravá. Keď som sa vrátila z Írska, Ivan ma požiadal o ruku. Až na vlastnej svadbe som sa dozvedela, čo je s Marekom. Pani Zora mala pravdu. V dobe, keď sa so mnou Marek rozišiel, už päť mesiacov čakal dieťa s inou. So ženou, ktorá ho podvádzala dokonca aj v tehotenstve. Ako sa vraví, vrana k vrane sadla a Marek bol s tou ženou veľmi nešťastný. Nakoniec mu ušla a z neho sa stal otec na materskej dovolenke.
Gabriela
Cena hovoru: 1,60 €/min.
