Mala som skúškové obdobie, no akosi sa mi nedarilo naučiť sa na jednu skúšku. Stále som musela myslieť na moju mamu, ktorá bola ďaleko odo mňa... Veronika
Verím pani Kaliste. Takto by som začala opisovať môj neuveriteľný, no pravdivý príbeh, ktorý sa mi stal minulý rok. Mala som skúškové obdobie, no akosi sa mi nedarilo naučiť sa na jednu skúšku. Stále som musela myslieť na moju mamu, ktorá bola ďaleko odo mňa. Moja mama je lekárka, vždy vypočuje pacienta, má pre jeho problémy pochopenie. Prijala ponuku, ísť na nejaký čas pracovať do Afriky. No jediný, kto jej to mal za zlé, som bola ja.
Tesne pred tým ako odišla, som jej vykričala, že jej viac záleží na pacientoch ako na mne. Po pravde, bála som sa, že ak mama odíde, tak bez jej pomoci neurobím skúšky. Vždy si pred tým našla čas aby mi pomohla. Zrazu bola preč a ja som mala pocit, že neviem nič. Na rozdiel od mamy študujem právo, no zdá sa mi veľmi ťažké. Zákony sú nestále, menné podľa situácie v krajine. To som sa mame snažila vysvetliť, keď odchádzala a ja som mala plno učenia.
V ten deň so mnou prebrala dve otázky a dlho sme sa o nich rozprávali. Boli to jediné dve otázky ktoré som sa naučila, pretože bez mamy mi to akosi nešlo. Vtedy keď už som bola poriadne zúfalá, deň pred dôležitou skúškou som zavolala pani Kaliste. Nechcela som sa v tom rozhovore ani tak venovať budúcnosti. Nechcela som vedieť ako dopadne skúška. Chcela som sa vysťažovať. Na mamu, ktorá nemyslí na vlastnú dcéru. Pani Kalista ma však vyviedla z omylu. Povedala mi, že skúšku spravím. Práve preto, lebo mama na mňa veľmi intenzívne myslí, aj keď nemá veľa zbytočného času. Mala by som sa jej vraj odvďačiť za starostlivosť. Bola som po tom rozhovore trošku zahanbená, no myslela som na to, čo mi pani Kalista povedala ďalej. Vraj na druhý deň zistím, ako veľmi ma má mama rada.
Na skúške som si roztrasenými prstami vybrala jediné dve otázky, ktoré som vedela vďaka mame odpredu aj odzadu. Láska mojej mamy bola taká silná, že preletela stovky kilometrov a mala silu viesť moju ruku. Verím tomu, pretože pani Kalista to vedela deň dopredu.
Veronika
