Chcela by som sa touto cestou poďakovať pani Zorune za pomoc mojej dcére. Volala som jej na číslo 0900 612 353 v septembri 2010. Vtedy moja dcérka šla študovať do Veľkej Británie, kde získala štipendium na hotelovej akadémii.
Boli sme na ňu veľmi pyšní a otázka, ako sa bude dcérke dariť v zahraničí, bola prvá, ktorú som veštici Zorune položila. Tá ma uistila, že dcérka nám hanbu neurobí a že je to dobré a snaživé dievča. Varovala ma však pred niečím iným. Dcérka by sa vraj mala v najbližších dňoch vyhnúť verejným miestam, kde je veľa ľudí, aby neprišla k vážnemu úrazu. Mala by ostať na internáte a v žiadnom prípade by nemala navštevovať hlučné a veľké podniky. Vraj v jej osude vidí až tragickú nehodu, ktorá by sa jej mohla stať. Ani vám nemusím písať, že som bola poriadne vystrašená z takejto predpovede a dcérke som ihneď telefonovala. Sklamaným hlasom mi oznámila, že v ten deň má ísť na jednu narodeninovú párty, ktorú poriada jej spolubývajúca. Vraj objednala stôl v reštaurácii. Prehovárala ma, že v takej pokojnej štvrti za stolom s pizzou sa jej predsa nemôže nič stať, no ja som ju prosila, aby ostala doma. Vie, aká som poverčivá a vie, ako veľmi sa o ňu bojím a tak mi to napokon sľúbila. Aj tak som v ten večer nemohla ani oka zažmúriť a hneď na druhý deň som dcérke telefonovala znovu. Znepokojilo ma, že mi nedvíha telefón a celý deň som bola ako na ihlách. Ozvala sa mi až večer. Z jej nekľudného hlasu bolo počuť, že sa niečo stalo, len čo prehovorila. Porozprávala mi, že večer musela priateľom vysvetliť, prečo nechce ísť s nimi von. Spočiatku si vymýšľala rôzne výhovorky, že ju bolí brucho a že sa musí učiť, no napokon im povedala pravdu a dokonca ich prehovorila, aby ostali oslavovať na internáte aj oni. Nebolo im to príliš po chuti, keď sa už tešili na svoj obľúbený podnik, no nakoniec kvôli nej súhlasili a prispôsobili sa. Aké bolo ich prekvapenie, keď sa na druhý deň dozvedeli, že v tej reštaurácii, kde mali sedieť, spadol strop. Statika tam bola porušená zrejme už dávno, no kontrolu starej budovy už roky nikto nevykonal a jej stav neriešil. Miesto, kam sa prepadli stovky kilogramov betónu, omietky a kameňa, bolo presne tým miestom, kde mala sedieť moja dcéra s priateľmi. Čašník, ktorý mal v ten deň službu, im to zatelefonoval, pretože im chcel oznámiť tú radostnú novinu, aké mali šťastie, že neprišli na rezervované miesto. A navyše, kvôli ich rezervácii tam v tom čase nesedel a tým pádom aj zachránili vraj nejaké životy. Kamaráti mojej dcéry sa nestačili čudovať a vraj jej povedali, že my Slováci sme veru naozaj čudný národ.
Dáša
Cena hovoru: 1,60 €/min.
