Stratená vo veľkomeste
Môjho manžela mi pred tromi rokmi vyveštila pani Eva na telefónnom čísle 0900 612 353. Aj keď som pred tým príliš neverila na niečo také, musím teraz uznať, že veštica Eva dokáže vidieť dopredu veci, ktoré sa ešte len stanú.
To, čo mi totiž povedala, nemohli byť náhody. Keď ma najprv varovala, že sa stratím vo väčšom meste, len ma utvrdila v tom, že sa jej predpovede sotva splnia, pretože do mesta chodím len raz za uhorský rok. Vlastne, okrem pobytu v nemocnici a niekoľkým vybavovačkám na okresnom úrade som mesto ani nenavštívila. Veštica Eva mi ešte k tomu povedala, že v tom meste sa dokonca zaľúbim a to rovno do osudového muža, s ktorým ostanem. To mi pripadalo ešte menej pravdepodobné. Na myšlienku, že sa zo mňa stáva stará dievka som si už zvykla a dokonca sa pre mňa táto myšlienka začala stávať pohodlnou. Tých málo mužov v mojom živote ma veľmi sklamalo a na ďalšie sklamanie som sa pripraviť nechcela. No potom prišiel ten deň. Kamarátka zo základnej školy ma pozvala k sebe do Prahy. Dala mi presné inštrukcie, ako sa mám zo stanice dostať k nej domov, no mne sa v obrovskom meste, podarilo samozrejme zablúdiť. Bola som rozhodnutá vziať si predražený taxík, no akosi žiaden nebol na blízku. Začínala som byť zúfalá a cítila som sa stratená, akoby som ani nebola v civilizácii, ale niekde v pralese, z ktorého sa nedokážem vymotať. Možno to bolo mojím vystrašeným pohľadom a možno tým, že som pobehovala sem a tam, no všimol si ma akýsi muž. Opýtal sa ma, či nepotrebujem pomoc a ja som mu zúfalo odvetila, že som sa stratila. Keď som mu udala adresu, na ktorú mám namierené, iba sa zasmial. Bolo to hneď za rohom od miesta, kde som tak zúfalo pobehovala. Odprevadil ma až ku kamarátke, ktorá ma čakala v okne a keď videla, že mám spoločnosť, pozvala k sebe aj toho neznámeho muža. Nemohol však ísť k nej, pretože mal ešte nejaké pracovné povinnosti, no moja akčná kamarátka sa s ním dohodla, že keď nemôže ísť na kávu hneď, nech teda príde večer na jej oslavu narodenín. Petr prišiel tak, ako sa dohodli a rovnako ako ja, aj on si pripadal cudzí na večierku, kde sa bavila kamarátkina rodina a priatelia z Prahy. A tak bolo úplne prirodzené, že sme celý večer stáli spolu a našli spoločnú reč, ďalej od ostatných. Ak by mi to niekto rozprával, neverila by som mu, no stalo sa, že sme sa s Petrom v ten večer do seba zaľúbili. Po niekoľkomesačnom vzťahu na diaľku sme sa dohodli, že sa prisťahuje ku mne na Slovensko a dnes už plánujeme svadbu. S ním už nie som sama a opustená. Petr môže za to, že aj keď som sa stratila, pri ňom som opäť našla nie len bydlisko svojej kamarátky, ale aj samú seba.
Hedviga
Cena hovoru: 1,60 €/min.