Keď mi veštica Kamila na čísle 0900 612 353 povedala, že ma čaká pešia túra so sladkou odmenou na konci, len som sa smial Neznášam turistiku a nikto na svete by ma nedonútil, aby som sa na ňu dal.
Pani Kamila sa len zasmiala. Vraj, okolnosti ma donútia. V tej chvíli som možno aj ľutoval to, že som taký zvedavý a po prvýkrát v živote som skúsil, aké to je, keď vám niekto predpovedá osud. Veď predpoveď veštice Kamily sa zdala taká nezmyselná. Ešte dlho po tom som rozmýšľal nad tým, prečo som tak veľmi chcel hovoriť s ňou. “To som až taký zúfalec?”, pýtal som sa sám seba a aj som si sám kladne odpovedal. Mohol som byť v tom čase šťastný, pretože som mal všetko na svete, no nebol som. Chýbala mi láska. Možno som nevyliečiteľný romantik, no bolo to tak. Mám veľkú, milujúcu rodinu, veselých a ochotných priateľov, no na ženy som akosi nemal šťastie. Predpoveď veštice Kamily som za pár hodín vypustil z hlavy a začal som sa pripravovať na obchodnú schôdzku, na ktorú som musel vyraziť skoro ráno, pretože sa konala tristo kilometrov od môjho bydliska. Nechcel som prísť neskoro. Nič som nenechal na náhodu a do kufra som si zbalil bandasky s vodou a rezervným benzínom, pre seba som si pripravil skvelú desiatu a vyrazil som. Porucha auta na seba nechala čakať presne do prostriedku cesty. Motor vypovedal službu v zemi nikoho, asi desať minút po tom, čo som zistil, že som zle odbočil z cesty. Aby mi k tomu nebolo málo, zistil som, že pri balení všetkých vecí som si zabudol mobil. Ešte šťastie že existuje aj iná forma komunikácie. Klientovi som napísal zo svojho prenosného počítača správu, že dnes stretnutie nebude, kvôli nečakaným okolnostiam a vybral som sa k najbližšej pumpe, aby som si odtiaľ zavolal servis. No ako vravím, ocitol som sa v zemi nikoho a blúdil som hádam desať kilometrov, kým som sa dostal k prvému telefónu. “To dokážem hádam iba ja”, hromžil som. Veď predsa, neblúdil som v Sudáne a ani v Mongolsku. Nevedel som, že je vôbec možné na Slovensku prejsť takú diaľku a nemať si odkiaľ zatelefonovať. Keď som konečne dorazil na pumpu, bola zatvorená, no ja som aj tak začal zúfalo trieskať na dvere. Otvorila mi veľmi príťažlivá žena, no neodbytne a sucho mi oznámila, že majú zatvorené. Z technických príčin. Na rýchlo a zúfalý som sa jej snažil vysvetliť, v akej situácii som sa ocitol. Neviem, či som v nej vzbudil súcit, alebo nebodaj hneď od prvej chvíle nejaké iné city, ale pustila ma dnu. Nielen že mi pomohla vybaviť odtiahnutie môjho auta, ale neskôr ma zaviezla aj do servisu, kde ma už opravený tátoš čakal. Moja pomocníčka sa volala Zuzka a pomáha mi do dnes. Takto sme sa zoznámili a ja som mal to šťastie, že sa nechala pozvať na prvé rande. Aj keď som si to nemyslel, pani Kamile som spočiatku krivdil. No na obranu dodávam, že svoju aroganciu a nedôverčivosť som si už odpracoval na tej nútenej turistike.
Martin
Cena hovoru: 1,60 €/min.
