Pred pol rokom sa mi stal jeden kuriózny zážitok, o ktorý by som sa s vami chcela podeliť. Začalo to tým, že som zatelefonovala pani Marion a povedala mi niečo....Žaneta
Pred pol rokom sa mi stal jeden kuriózny zážitok, o ktorý by som sa s vami chcela podeliť. Začalo to tým, že som zatelefonovala pani Marion a povedala mi niečo, o čom som už síce vedela, no chcela som sa od nej dozvedieť aj to, ako to dopadne. Čakalo ma totiž jedno veľmi nepríjemné vyšetrenie u gastroenterológa a ja som bola zvedavá, či by som toto vyšetrenie mala podstúpiť a či radšej riskovať, že sa mi v žalúdku robí vred a ja o ňom neviem. Pani Marion ma potešila. Vraj by som určite na to vyšetrenie mala ísť, pretože ma po ňom čaká naozaj zaujímavé, ba priam osudové pozvanie na rande. Tak z tohto som bola v poriadnom šoku. Bola som už dosť dlho sama, no nečakala som, že za takýchto nepríjemných okolností si nájdem toho pravého. Zverila som sa kamarátke s touto veštbou a ona doslova zajasala. Vedela totiž, že lekár, ku ktorému sa chystám na to vyšetrenie je mladý fešák z dobrej rodiny a vraj je to jeden z mála nezadaných, ale veľmi žiadaných mužov v meste. Ani vám nebudem hovoriť, že som sa odrazu na to vyšetrenie poriadne tešila. Starostlivo som sa namaľovala najlepšie ako som len vedela, dala som si na seba vyzývavú mini-sukňu a blúzku s veľkým výstrihom, ktorá toho viac ukazovala ako zakrývala. Keď som prišla do čakárne, prvým dobrým znamením bolo, že som bola prvá na rade. Možno po prvýkrát v živote som nezažila, že by sa pred objednaných pacientov niekto vopchal, a tak som už o chvíľu ladným krokom kráčala do pracovne príťažlivého lekára. Nesklamal moje očakávania. Bol to naozaj kus. No potešenie z jeho výzoru bola asi posledná príjemná vec, ktorú som v tejto ordinácii zažila. Vyšetrenie kamerou a dlhánskou hadičkou bolo jednoducho hrozné. Ani tak nie samotné vyšetrenie ako fakt, že sa mi pri ňom rozpustil celý make-up po tvári, tesná blúzka ma zbytočne škrtila na miestach, ktoré mali byť príťažlivé a nie spľasnuté čudnou polohou, v akej som skysla pri zavádzaní hadičky. Z môjho úsmevu ostali len trosky a najväčším úspechom, ktorý som v ordinácii zaznamenala bol fakt, že sa mi podarilo nepovracať sa. Keď som vyšla von, bolo mi absolútne zle a pred nemocnicou som si sadla na najbližšiu lavičku, aby som si z tváre zotrela zbytky “tapety”, utrela slzy a pozbierala čriepky dôstojnosti, ktoré mi ešte po tomto vyšetrení ostali. No veštba pani Marion sa predsa len nakoniec splnila. Keď ma videl jeden okoloidúci, okamžite dospel k názoru, že potrebujem lekársku pomoc. Myslel si, že som na lavičke odkvacla pred vyšetrením a nie po ňom, a tak ma začal opatrne, no nástojčivo dvíhať a lanáriť späť do nemocnice. Sotva som zo seba dokázala dostať slová o tom, že vyšetrenia už mám chvála - Bohu za sebou. A tak sme sa dali do reči s tým obetavým mužom a ja som odrazu zistila, že je oveľa krajší ako ten doktor, ktorý mi tak “naubližoval”. Doktora som viac nevidela, no s mojím pozorným záchrancom sa stretávam dodnes.
Žaneta
