Na ruke vraj bude mať niečo, čo mi bude niečo veľmi pripomínať. Spomeniem si pri tom na dobu, kedy som bola najšťastnejšia vo svojom živote. A možno by som ani toho pravého nespoznala, keby mi o jeho "znamení" vopred nepovedala.....Klára
Volám sa Klára a mám 27 rokov. Po prvýkrát som telefonovala na linku minulý rok a dovolala som sa vtedy po prvýkrát pani Hane. Mala som sa celkom dobre a zatelefonovala som jej viac menej zo zvedavosti, ako to pred tým urobili aj niektoré moje kamarátky. No som rada že som tak urobila, pretože pani Hana mi pomohla, aby som bola naozaj šťastná. Teraz po roku totiž viem, že hovoriť s ňou bolo veľmi dobré rozhodnutie.Vedela o mne veci, ktoré sa nemala ako dozvedieť a ja som jej postupom času ako sme sa rozprávali začala dôverovať a bola som šokovaná z toho, ako veľmi dobre ma pozná, aj keď v živote so mnou nerozprávala. Povedala mi, že mám celkom pohodlný a naplnený život, aj keď mi chýba jediná vec. Láska muža. Áno, to bolo to čo ma skutočne trápilo. Niekoľko vzťahov pred tým mi stroskotalo a ja som si začínala klásť otázku, kde robím chybu. Trápila som sa aj pre môj výzor a myslela som si, že práve ten je dôvodom, prečo ešte stále nemám stáleho priateľa. Pani Hana ma však ubezpečila o tom, že je dobre, že som doteraz sama, pretože muži ktorých som dovtedy stretla, neboli tí praví. Vraj ten skutočný ešte len príde a to už zakrátko. “No áno, ale podľa čoho spoznám, že to je ten pravý muž”?, opýtala som sa pani Hany. Myslím že takáto otázka bola na mieste, pretože ak by sme my ženy vedeli nájsť naozaj spoľahlivého partnera, nikdy by neboli skrachované manžestvá a vzťahy a ja som bola až príliš háklivá na to, že aj keď sa mi každý druhý chlap zdal byť fajn, nakoniec sa z neho vykľul poriadne veľký hlupák, ktorý ma buď využíval, alebo podviedol. Pani ma prekvapila a aj pobavila, keď mi povedala, že tento chlap bude mať znamenie. Na ruke vraj bude mať niečo, čo mi bude niečo veľmi pripomínať. Spomeniem si pri tom na dobu, kedy som bola najšťastnejšia vo svojom živote. A možno by som ani toho pravého nespoznala, keby mi o jeho “znamení” vopred nepovedala. Znamením bolo totiž praobyčajné tetovanie, no aj tak odlišné od všetkých tetovaní, ktoré som kedy v živote videla. Od prvej chvíle mi totiž niečo pripomínalo. Jeho majiteľom bol pekný muž asi v mojom veku, ktorý stál vedľa mňa v autobuse, keď sme aj s kolegyňou šli ráno do práce. Nebolo to nič konkrétne, bol to len akýsi obrazec, ale mňa zaujal tým, že som stále rozmýšľala, kde som podobný obrázok videla. Ten muž si všimol ako na neho zízam a oslovil ma. Opýtal sa ma, či má tú česť byť aj on objektom môjho záujmu, alebo len jeho ruka. Zasmiala som sa a povedala som mu, že márne hľadám v pamäti, odkiaľ ten obrázok poznám. Pošepkal mi, že inšpiráciu získal z jednej ilustrácie rozprávkovej knižky. Vtedy som si spomenula. Áno, šlo o rozprávky tisíc a jednej noci, ktoré mi čítala moja babička. Milovala som tie dlhé príbehy o ktorých sa mi ešte celé noci snívalo. Dali sme sa s tým mužom do reči a po chvíli mi prezradil že sa volá Marek. Do dnešného dňa netuší, že si ma nevybral on, ale znamenie, ktoré si náhodou dal vytetovať na ruku. Označený alebo nie, pravdou však je, že som s ním veľmi šťastná.
