V decembri, v deň mojich narodenín, som šla z práce domov autom. Bol studený, zamračený deň a cítila som sa pod psa.
Stále som mala v hlave myšlienku na môjho priateľa Janka, ktorý zomrel pri autonehode pred pár týždňami. Ako som tak šla, sivé mraky na oblohe sa akoby oddelili a vytvorili tak dokonalý kruh modrého neba, začalo spoza nich presvecovať slnko. Uprostred kruhu som zbadala farebné pásy dúhy. Bolo to priam neskutočné, pretože ani nikdy predtým, ani potom som v decembri dúhu nevidela. Stalo sa to takmer presne v úseku cesty, kde vyhasol Jankov mladý život. Okamžite sa ma zmocnil pocit, že to on ma chce na narodeniny potešiť dúhou. Náhle som vyslovila: “Ďakujem, dostala som tvoj odkaz, odpočívaj v pokoji...”
Čitateľka Zdena
