Bolo to veľmi neskoro večer, keď som sedela v jedálni za stolom. Dávala som do poriadku účty a zakladala peniažky do obálok, na jednotlivé výdavky na budúci mesiac.
Už to tak robievam roky. Zrazu som cítila, že nie som sama. Veľmi jasne som vnímala prítomnosť môjho svokra. Spočiatku som bola zmätená, to však veľmi rýchlo pominulo, lebo prišiel s nesmiernym pokojom a teplom. Bola som rada, že je tam. Stalo sa to potom ešte ďalšie dva mesiace. Vždy, keď som sa venovala našim rodinným účtom. Zdalo sa, že je zvedavý, ako sa nám darí. Brala som to ako kontrolu, ako si počíname. Potom už neprišiel. Asi na svoje otázky dostal odpoveď a myslím, že bol spokojný, že naša rodina drží spolu a je všetko v najväčšom poriadku.
Čitateľka Nina
