Počas posledných rokov života sa z otca stal alkoholik. Spôsoboval rodine veľa problémov a keď na následky svojho pitia nakoniec zomrel, bola to pre nás všetkých vlastne úľava.
Po jeho smrti som mal často pocit, akoby ma mojím životom ďalej sprevádzal. Nevidel som ho, ani som s ním nekomunikoval, ale cítil som, v akej agónii sa nachádza. Približne o osem rokov neskôr som začal meditovať a otec začal ku mne opäť prichádzať. Cítil som, že chce odpustenie. Nemohol sa zrejme dostať ďalej, kde mal už byť, lebo ho zadržiavala hrôza, ktorú spôsobil nám, kým odišiel. Naliehal na mňa, aby som každého v rodine požiadal o odpustenie v jeho mene. Pravdu povediac, mal som veľké obavy, ako sa k tomu postavia. Nakoniec som bol bol príjemne prekvapený, ako to všetci prijali a odpustili mu. A keď som nakoniec otcovi odpustil aj ja, spadol mi kameň zo srdca. Akoby sme ho prepustili - viackrát už neprišiel.
Čitateľ Eduard