Vydávala som sa a všetci chystali dom na svadobnú hostinu. Bola som veľmi unavená, tak mi sestra navrhla, aby som si šla na chvíľu zdriemnuť.
Ležala som vo svojej izbe, pozerala do prázdna a myslela na to, ako mi bude na mojej svadbe chýbať stará mama. Vždy som s ňou pri tejto udalosti rátala a ona mi sľúbila, že tento krásny deň strávi po mojom boku. Zomrela však skôr, ako som sa stihla zasnúbiť. Zrazu sa naľavo odo mňa moja starká zjavila. Videla som jej tvár a plecia, vyzerala skutočne ako živý človek. Usmiala sa a s akýmsi zábleskom v očiach mi presvedčivým tónom povedala: “Nerob si starosti miláčik, ja tam budem.” Bolo to ako blesk z jasného neba. Bohužiaľ, strašne ma to vystrašilo, bola som zhrozená. Skríkla som, začala hystericky plakať, vybehla som z izby a bežala dole schodmi. Zmocnila sa ma neskutočná panika. Sestra všetok ten hurhaj počula, bežala mi naproti, zrazila som sa s ňou dole na schodoch. Nemohla som však vôbec rozprávať. Keď som jej neskôr o mojom zážitku povedala, usmiala sa, s láskou ma objala a povedala: “Žanetka, však naša stará mama vždy splnila všetky svoje sľuby!” A ja verím, že v môj svadobný deň tam skutočne bola…
Čitateľka Žaneta
