Vlasta s Mirom sa veľmi tešili na spoločnú dovolenku. Termín im obom sadol práve v ten týždeň, keď bolo Valentína. Obaja mali predtým mnoho stresov v zamestnaní. Sľúbili si, že sa nebudú spolu baviť o robote a budú sa venovať len sebe.
Hotel bol na tom správnom mieste, ubytovanie super. Byť pri mori, kedy je u nás treskúca zima nebolo tiež na zahodenie. Po nádhernom slnečnom dni si naplánovali večeru, v malebnej reštaurácii pri sviečkach. V ponuke mali misu pre dvoch. Príloha bola na výber. Spoločne sa dohodli na ryži. Po chvíli sa Vlasta zháčila a povedala Mirovi, že by chcela radšej hranolky. Miro sa na svoju ženu pozrel a povedal: “Si si istá, že chceš hranolky?” Jeho pohľad jej stačil. Nechcela kaziť večer, radšej povedala, že súhlasí s ryžou. Pritom by mohli mať oboje a bolo by vybavené!
Banalita, poviete si. Áno, ale z maličkostí sa skladá život. Pri veľkých a vážnych veciach ako napríklad smrť rodiča, súrodenca, držia väčšinou partneri spolu, veď je to ľudské…
„Prečo by však mala mať Vlasta hranolky?“ pomyslel si Miro. „Veď napokon, vždy sa sťažuje na priberanie!“ O čo vlastne Mirovi išlo? O prevahu nad svojou ženou. Chcel jej ukázať, že je silnejší, a tým má aj právo na výhru. Je pravdou, že Vlasta nechcela rušiť večer a Miro tak často hovorí o tvrdej emancipácii žien. Vlasta však nie je a nechce byť ten typ ženy v nohaviciach, a preto ustúpila. Urobila dobre? Nie. Na slobodný výber jedla mala právo a Miro jej nemal do toho hovoriť, aj keď to mal byť romantický večer, naplnený ich spoločným naladením na jednu strunu ako za mladších čias.
Chybu teda urobili obaja. Kompromis je dôležitý faktor vo vzťahu. Raz ustúpi jeden, ale má to byť úprimne, potom druhý. Ak sa toto nedeje v partnerstve, neskôr sa začne utláčaná strana obzerať inde, alebo sa začne snovať pomstu. Žena odmieta milovanie, upne sa na deti, atď. Preto je dôležitá komunikácia, a to hneď, hoci ide o maličkosti. Netreba sa nechať zahriaknuť silnejšou stranou. Vlasta sa už večer nevedela tak uvoľniť. To, že o tejto drobnosti nechcela hovoriť, bolo tiež chybou. Súhlasila, a potom sa však uzavrela. Nedala možnosť kompromisu, ktorý by im možno navrhol aj sám obsluhujúci personál. Do tvrdej bubliny sklamania sa na dovolenke ďalej nabaľovali ďalšie a ďalšie veci. Vlasta má pocit, že sa musí stále podriaďovať a Miro ako chlap má dojem, že má stále určovať smer, ktorým pôjdu spoločne.
Muž ako Slnko má naozaj svietiť na spoločnú cestu. Žena ako Luna čerpá od muža svetlo. Ale o aké svetlo tu išlo? V našom prípade svetlo Vlastu popálilo, lebo nešlo zo srdca, ale chcelo presadiť to svoje. Tým, že sa Vlasta uzavrela, začala však tiež bojovať, ale inými zbraňami. Opäť jeden prípad, kedy zvíťazil tvrdý boj nad ušľachtilým citom…
