Postupne sme prešli určité možné stupne vývoja vzťahu. Tieto stupne však berte ako jednu z ciest, ktorou by ste mohli kráčať. Váš vzťah môže mať aj iný level. Ak ste sa dohodli na inom vývoji a obaja súhlasíte, je to vynikajúce, aj keď sa to iným nepáči.
Mnohé páry prešli spoločne životom, dožili sa striebornej či zlatej svadby. Ak by čítali tento „seriál na pokračovanie“, iste by sa našli v mnohých jeho kapitolách. Intuitívne vedeli, čo majú robiť a v záujme „chcenia byť spolu“, prešli dokonca i určitým peklom na Zemi.
Zo začiatku stačí, že ste spolu. Spája vás príťažlivosť, ale často aj veľké ilúzie o spoločnom živote. Zaľúbenci to neradi počujú, ale príde aj vytriezvenie a po ňom u mnohých párov doslova prázdnota. Dokonca sa môže stať, že privítajú niekoho tretieho, ktorý tú prázdnotu preruší. Nemyslím tým hneď neveru, aj keď tá sa často vyskytuje práve vo vzťahoch, ktoré nemali vytýčený cieľ, a to kam by chceli či mohli smerovať. Takí manželia, či dlhodobí partneri, sa cítia lepšie v spoločnosti. Ak ostanú sami, nemajú sa o čom zhovárať, netešia sa zo svojej vzájomnej prítomnosti, nevedia, čo vlastne bude zajtra. Sú jeden pre druhého kusom nábytku. Prečo? Nemali dlhodobý plán, niečo zaujímavé, hodnotné a nielen povrchné, teda to, čo im pripraví pestrý a plnohodnotný spoločný život, ktorý sa im nepreje.
Deti sú pre partnerstvo dlhodobo pevná väzba, ktorá prináša veľa starosti, ale i radosti. Sú bohatstvom rodiny a veľkým zmyslom spoločného života dvoch ľudí. Nemali by byť však jediným zmyslom partnerstva. Ak vyletia z hniezda, také manželstvo stratí svoj zmysel. Je dosť párov, ktoré sa rozídu, ak deti dospejú.
Námetov, čím by sa mohol vzťah, ktorý začína chradnúť, zaoberať, je veľa. Počnúc športovaním, cestovaním, záhradkárčením, kultúrou či nejakou spoločensky prospešnou činnosťou atď. Konzumný spôsob života asi nebude dobrým spôsobom upevnenia vzťahu, lebo ten sa skôr či neskôr preje.
Je jedno, v akom štádiu vývoja je vzťah, ale dôležitým faktom bude schopnosť obidvoch pozerať sa na svoju spoločnú budúcnosť optimisticky.
Pár sa tak motivačne naladí na pozitívnu strunu života, uvedomí si, že je strojcom svojho šťastia, a nie zlého osudu. Platí totiž určitý zákon príťažlivosti: akí sme vo svojom vnútri, také situácie priťahujeme. Niet väčšej radosti, ak sa niečo podarí, deliť sa o to s partnerom! V ťažkých chvíľach, ktoré predsa len život prináša, môžu partneri čerpať energiu z týchto optimistických momentov.
Mladé páry by si pred vážnym krokom, ktorým spoločný život je, mali uvedomiť, či majú rovnaký plán svojho života. Týka sa to názoru na výchovu detí, vlastne či ich obaja vôbec chcú mať. V dnešnej dobe chce veľa žien budovať svoju kariéru a nerady sa vzdávajú svojho dobrého miesta, ak príde dieťa. Ak ich muž chce zastať úlohu „ženy na materskej“, je to v poriadku. Ak však padne kosa na kameň a obaja partneri sa nebudú chcieť vzdať kariéry, dieťa bude nakoniec obetným baránkom.
Ostatné problémy, ktoré by boli možné, sme rozoberali v predchádzajúcich kapitolách. Starší manželia by si mali vedieť priamo pohovoriť i o posledných rokoch života, prekonzultovať si možné problémy a ich riešenia aj keď sú tieto veci často tabu, lebo sú smutné. Myslím tým choroby a úmrtie jedného z partnerov. V konečnom dôsledku, nie je to vec hodna závisti, myslím ale v dobrom, ak sa naplnia slová z rozprávky, že spolu žili, pokým nepomreli?
Milí čitatelia, prajem vám, aby ste prežili svoj partnerský vzťah spolu v dobrom i zlom. Berte svojho partnera takého aký je, ak ste sa už rozhodli s ním zostať. Prerábajte radšej seba. Meňte, ak treba, svoj názor na život a žite podľa zásad, ktoré platia a platili vždy: Milovať a odpúšťať.
Spracované veľmi voľne podľa knihy Hansa Jellouscheka - Desatoro trvalej lásky
