Kríza vo vzťahu ako šanca posunu k lepšiemu. Pri pohľade na tento podtitul článku môže čitateľa napadnúť, že si protirečí s názvom nášho seriálu. Všetko zlé je však na niečo dobré.
Romanticky až iluzórne založený pár alebo aspoň jeden z partnerov si manželstvo predstavuje ako rozprávku: Po svadbe žili šťastne, až kým nepomreli… Človek je totiž väčšinou tvor so sklonom k pohodlnosti. Zmenu privíta len vtedy, ak je príjemná. Inak mu vyhovuje istota. Ak by sme stáli v partnerstve na jednom bode, nič nové by sa nedialo, vstúpime do nudy a stereotypu. Inak povedané, vzťah začne odumierať. Iste, sú partnerstvá, ktoré nemávajú často krízu. Do vzťahu však zrejme vstupujú s iným cieľom, kedy nie sú zameraní len na pôžitky a pohodu, ale i na nepohodu, ktorú prináša život, výchova detí i pomoc spoločenstvu, v ktorom žijú.
Prvou krízou v živote partnerov môže byť narodenie potomka. Mladí manželia zvyknutí na dobrý spánok a zábavu, zrazu musia vstávať k dieťaťu. Mamička je cez deň s dieťatkom, okolo neho je kopu roboty. Otecko je v práci, po nej si chce oddýchnuť. Boli zvyknutí chodiť spolu na rôzne akcie a zrazu je tu prekážka, hoci milá, na ktorú ale neboli zvyknutí. Túto prvú krízu väčšinou partneri ľahšie prekonajú, lebo dieťa prináša okrem starosti i radosti. Napokon, dala sa ľahko predvídať.
Ďalšou predvídateľnou krízou je nástup partnerky do zamestnania, hlavne ak bola dlhšie doma na materskej a manžel bol zvyknutý na určitý systém s deťmi. Po nástupe manželky do zamestnania sa musí viac spolupodieľať na výchove detí, doma už nemusí byť všetko tip-top upratané a navarené, treba vyberať deti zo škôlky, učiť sa s nimi atď. Aj tu je však veľa radostí a to z pokroku detí, ktoré rastú ako z vody. Spoločné malé starosti a ich prekonávanie môžu utužiť vzťah. Predvídateľné problémy sú teda ľahšie, lebo nás nezaskočia, očakávame ich a vieme reagovať. Podmienkou je nebáť sa zmien, ktoré problémy prinášajú. Spomeniem tu ešte bežné problémy s deťmi v puberte, odchod detí z domu a odchod do dôchodku. Literatúry je o tom dosť a človek sa často poučí i z rodiny a svojho okolia. Dokonca sa na dôchodok mnohí partneri tešia. Môžu sa venovať svojim koníčkom a vnúčatám.
Krízy chodia však aj neočakávane. Jednou z nich je choroba jedného z partnerov. Iste neprišla náhodou. Treba sa zamyslieť, čo bolo choré vo vzťahu. Dnes už aj lekári uznávajú, že choroba začína v hlave, v myšlienkach, čiže nejakým trápením, nevyjadrením svojich pocitov, potláčaním seba samého. Preto je vo vzťahu dôležitá komunikácia a spolupodieľanie sa na všetkom, čo druhá polovička prežíva, a to od začiatku. Ak už choroba príde, treba hľadať liek nielen u odborníka, napríklad na močový mechúr, ale zisťovať i po psychickej stránke príčinu choroby a to, na čom ste lipli, čoho ste sa nechceli vzdať, prečo sa hneváte na partnera a nevyjadríte to. Vzťah sa nemôže posunúť vpred, lebo ste zastavili jeho vývoj. Čoho ste sa báli? Iste, chybu urobil aj partner, ale ako sa vraví, nemému dieťaťu ani vlastná mater nerozumie… Choroba vám môže nakoniec pomôcť, lebo vás oboch prinúti niečo so sebou robiť i so svojim vzťahom, ktorý mohol navonok vyzerať dobre, ale istý háčik tam určite bol.
Žiaľ, bežnou prekážkou k ideálnemu či trvalému fungovaniu vzťahu, je aj nevera jedného z partnerov. Prečo vznikla? Iste nie náhodou. Partner, ktorý sa cíti nedocenený a nepochopený, si bude po čase hľadať náhradu. Niekedy iného partnera, inokedy náhradu nájde v alkohole, alebo v lepšom prípade prílišnom workoholizme. Ak nevera praskne, čo sa skôr či neskôr stane, má vzťah ešte nádej, ak o to obaja stoja. Treba si otvorene povedať, čo bolo príčinou, že ste sa odcudzili. Pátrajte od prvej krízy, prvej hádky a hovorte si otvorene o svojich nenaplnených túžbach a snoch. Nehanbite sa hovoriť i o sexuálnych problémoch. Po tejto kríze môže byť váš intímny život lepší.
Nečakaná kríza vo vzťahu väčšinou vzniká vniknutím niečoho tretieho medzi partnerov. Preto si treba dávať pozor, aby ste nepripustili taký vstup medzi vás. Deti sú plodmi vašej lásky, tie medzi tretích nerátame! Dávajú určitý zmysel vzťahu, aj keď existujú niektoré šťastné, a pritom bezdetné partnerstvá. Ak máte výborný partnerský vzťah, opatrujte si ho. Medzi vás by mala vstúpiť len Láska. Vstup, či miešanie sa inej osoby, matky, svokry, kolegov do vášho vnútorného vzťahu, je nevhodný. Môžete byť s nimi kamaráti, ale majte s partnerom svoje tajomstvá, intimitu a to tzv. Vaše.
Ak prechádzate krízou, skúste si uvedomiť, ktorú oblasť života ste najviac zanedbávali. Prácu? Potláčali ste svoju osobnosť v prospech partnera? Dajte si otázku, prečo sa vám to stalo. Netreba sa vyhovárať na partnera, pozrite sa najprv na seba. Ide o váš život. Partnera neprerobíte, seba áno, a tak sa možno zmení aj on. Nebojte sa opustiť niečo, čo je nepodstatnejšie ako váš vzťah. Minulosť nechajte minulosťou, rozlúčte sa s ňou. Po kríze sa vzťah buď končí, alebo sa môže krízou posilniť. Už nebudete takí ako ste boli, ale nikde nie je napísané, že váš vzťah nebude lepší…
Spracované veľmi voľne podľa knihy Hansa Jellouscheka - Desatoro trvalej lásky