Anabela a jej manžel Stanislav boli spolu už vyše 25 rokov. Anabela úplnou náhodou prišla na to, že ju manžel podvádza. Kúpil si totiž nový mobil, ktorý mu priamo hlasom oznamoval, kto mu volá. Eunika. Kolegyňa? To bola pre ňu novinka.
Keďže muž niekam odbehol, dvihla telefón. Ozval sa ženský hlas: „Ahoj miláčik!“ Viac počuť nepotrebovala… Nešťastná volala priateľke Darine, psychologičke. Tá ju odporučila k svojmu kolegovi Milanovi na konzultácie, lebo by nevedela byť celkom nestranná, keďže sa poznali od detstva.
Prvý rozhovor s psychoterapeutom Milanom ju prekvapil. Otázku, ktorú jej dal, nečakala. Spýtal sa jej, čo robila počas tých dvadsaťpäť rokov manželstva pre to, aby si svojho zákonitého udržala. Myslela si, že jej psychológ vyjadrí spoluúčasť. On jej povedal niečo v zmysle, že si za to môže z časti aj ona sama. Keby to bola vedela, že sa mu bude musieť spovedať ako to bolo od začiatku, asi by si to rozmyslela.
Na mužovi jej záležalo, aj keď si priznala, že bol pre ňu posledné mesiace len spolubývajúci. Po odchode ich detí z domu sa vrhla na kariéru manažérky v kozmetickej firme, kde musela vždy dobre vyzerať. Vzdelávanie jej zaberalo tiež kopu času. Domáce práce mali už dávno rozdelené a veľké upratovanie im chodila robiť firma.
Anabela bola atraktívna žena, ale pôsobila chladne a panovačne. Až príliš si zakladala na svojej kráse. To Milanovi ako mužovi neušlo. Ako starý “harcovník” psychológ tipoval, že tá druhá bude z iného cesta, taká, ako sa vraví „domáca puťka“.
Kde sú v spore dvaja, treba si teda vypočuť obe stránky. Na ďalšie stretnutie prišli teda spolu: Anabela a Stanislav. Pekný pár. Štyridsiatnici, tesne pred päťdesiatkou. Začali sa hádať pred psychológom, kto je na vine, že si Stano našiel frajerku.
Na ďalšie sedenie si Milan zavolal každého zvlášť. Zistil, že to, čo Stanislava priťahovalo na začiatku k Anabele, teraz na neho pôsobí opačne. Atraktívnosť a sebadôvera, ktorá mu tak niekedy imponovala, sa zmenila v jeho ponímaní na namyslenosť a narcizmus. Dokonca mal dojem, že sa jeho zákonitá vyvyšuje aj nad neho. Fyzicky ho aj naďalej priťahovala, ale občas sa mu zdala nedostupná a chladná.
Tá druhá bola škaredšia od Belly, ako nazýval svoju ženu Stano, ale vždy milá. Vyznala sa v ekonomike a účtovníctve. Tak sa s ňou vlastne zoznámil. Bola takou nenápadnou, ale prítulnou myškou, čo mu vyhovovalo. Nenárokovala si, aby sa rozviedol. Mal vlastne dve ženy, čo posilňovalo jeho mužské ego. Poznali sa vyše roka. „Tak inak“ fungovali spolu pár mesiacov. Na otázku, čo chce ďalej robiť, odpovedal, že nevie. Škoda vraj, že to prasklo, lebo tak obšťastňoval dve ženy! Nebral to ako krízu, ale na ďalšiu otázku, čo bude o rok či dva, nechcel Milanovi jednoznačne odpovedať. Časom sa uvidí… No to by však musel mať inú zákonitú! Anabela by iste ďalej nesúhlasila, aby sa delila o muža s inou ženou. Pár si teda obojstranne musel priznať, že je v kríze, a to poriadnej. Nevera bola poslednou bodkou fungujúceho vzťahu.
Manželstvo tvoria dvaja. Musia mať slobodnú vôľu a chuť, aby v ňom zotrvali, ako sa vraví, kým ich smrť nerozdelí. To si museli obaja uvedomiť ako prvé. Dôležité bolo, že ešte chceli a slobodne sa rozhodli, že budú aj pre to niečo robiť. Kríza nemusí byť smrťou vzťahu, môže byť šancou pre vzťah, aby šiel po ceste, ktorá bude vyhovovať obom stranám, nielen jednej.
V dlhodobom vzťahu sú dokonca krízy viac-menej pravidelné. Prvá je cca po roku spoločného života, ďalej po troch rokoch, po siedmych, štrnástich… Ono to tak aj logicky vyznieva, hlavne tam, kde sú deti. Ak by sme pokračovali násobkami siedmych, po cca dvadsiatom prvom roku spolužitia manželov deti vylietajú z hniezda. Nastáva vtedy určitá prázdnota. Teda znova kríza, ak manželia nerozvíjali svoje spoločné koníčky i svoj vzťah muža a ženy.
Stano si odsedel poriadnych pár hodín s Milanom, aby pochopil, že mať milenku i ženu nie je v normálnom partnerstve kóšer. Musel sa rozhodnúť. Anabele tiež trvalo dlho, pokým si uvedomila, že Stanova nevera bola dôsledkom neriešených problémov vo vzťahu. Vinníkom nebol však len jej manžel.
Bella bola večne nespokojná, hnala Stana do rôznych aktivít, do ktorých sa mu nie vždy chcelo. Aj okruh priateľov, ktorých mali, bol hlavne z jej strany. Jeho kamaráti nejako k nim prestali chodiť, lebo nevyhovovali Bellinej norme. Pokiaľ mali deti doma, nebolo to také markantné, lebo im obom záležalo na usporiadanom rodinnom živote. Obaja manželia boli totiž deťmi z rozvedených manželstiev a sľúbili si na začiatku manželstva, že sa nerozvedú, aby ich deti nemali ten istý osud.
Nakoniec vzali obaja túto krízu ako výzvu k vývoju vzťahu nahor, a nie nadol. Anabela pochopila, že ich manželstvo stratilo už dávno intimitu. Tá pravá intimita nezačína v manželskej posteli, ale rozhovormi, kedy si partneri hovoria o svojich pocitoch a nepredstierajú, že je všetko v poriadku, ak ich niečo trápi.
V partnerstve teda treba vedieť zdieľať svoje pocity, ale nemenej dôležité je počúvať. Bella podcenila napríklad to, že Stano si nevodí k nim svojich kamarátov i s manželkami. Trvalo jej rok, pokým pochopila, že naozaj tá nevera bola už len poslednou kvapkou v mori nedorozumení. Začala sa pozerať na Stana inými očami.
Stano zas pochopil, že bol svojím spôsobom zbabelý. Namiesto toho, aby riešil problémy a úprimne priznal veci, ktoré mu vadili v manželstve, našiel si náhradu. Neuvedomil si vtedy, že nedoriešené veci a svoje slabosti si prenášame i do druhého vzťahu. Ak by začal žiť so svojou frajerkou, iste by mu napríklad začalo postupne vadiť, že je šedou myškou.
TÉMA DŇA:Zharmonizujte energie a naštartujte pozitívnu zmenu vo vašom citovom živote. Čítať ďalej
